Analýza novelizácií Trestného zákona z hľadiska penalizácie a kriminalizácie (za posledných desať rokov)

Úvod

Jedným z medzníkov vo vývoji trestného práva na Slovensku, a to nemusíme zachádzať do ďalekej minulosti, bola nepochybne rekodifikácia trestného práva zavŕšená v roku 2005 – od 1. 1. 2006 nadobudol účinnosť aktuálny zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“ alebo „TZ“) aj zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“ alebo „TP“). Rekodifikáciu trestného práva možno vnímať z viacerých uhlov pohľadu. Napríklad tak, že zákonodarca mal záujem na sprehľadnení vtedajšieho trestného zákona a trestného poriadku, že trestné právne predpisy chcel prispôsobiť aktuálnym spoločenským podmienkam a hodnotám alebo že jednoducho chcel „zmodernizovať“ slovenské trestné právo.

No ak bolo cieľom rekodifikácie slovenského trestného práva priniesť určitú stabilitu do právnej úpravy slovenského trestného práva, je namieste otázka, ako sa nazdávame, či sa tento cieľ rekodifikácie podarilo dosiahnuť, pretože od nadobudnutia účinnosti Trestného zákona (vzhľadom na tematické zameranie tohto článku sa venujme len Trestnému zákonu), tzn. od 1. 1. 2006 bol Trestný zákon novelizovaný 48 novelami. To znamená, že za (necelých)Novelizácie Trestného zákona sme skúmali po nadobudnutie účinnosti poslednej novely zákonom č. 111/2022 Z. z., t. j. po 17. 7. 2022. 17 rokov účinnosti Trestného zákona sa tento zákon novelizoval 48-krát. V priemere tak vychádza 2,82 novely Trestného zákona na jeden rok doby jeho účinnosti.

Naším cieľom nebolo analyzovať každú jednu novelu slovenského Trestného zákona. Vzhľadom na skúmanie kriminalizácie a penalizácie v slovenskej trestnej politike sme sa zamerali na skúmanie noviel Trestného zákona za poslednú dekádu, pretože sa nazdávame, že je to dostatočne dlhé obdobie, aby sa skúmaním noviel Trestného zákona v rámci neho dali identifikovať určité vývojové tendencie v kriminalizácii a penalizácii, identifikovať možné problémy a sformulovať návrhy z hľadiska de lege ferenda – aké záležitosti by sa ešte prípadne mohli novelizovať.

V rámci skúmania týchto novelizácií sme sa sústredili na tie novelizácie Trestného zákona, ktoré sa výraznejšie dotýkali skutkových podstát trestných činov, ktoré sú upravené v Osobitnej časti Trestného zákona. Pod „výraznejším spôsobom“ dosahu na skutkové podstaty trestných činov upravených v Osobitnej časti Trestného zákona rozumieme buď tie novelizácie, ktorými sa upravili existujúce skutkové podstaty trestných činov, alebo tie novelizácie, ktorými sa zaviedli nové skutkové podstaty trestných činov. Taktiež sme sa zaoberali tými novelizáciami Trestného zákona, ktoré sa dotkli trestov upravených vo Všeobecnej časti Trestného zákona. Na účely tohto článku sme sa nevenovali tým novelizáciám Trestného zákona, ktoré sa síce dotkli skutkových podstát trestných činov, ale takým spôsobom, že sa napríklad upravilo iba znenie textu pod písmenom niektorého odseku upravujúceho kvalifikovanú skutkovú podstatu, ani takým, ktorých predmetom boli – jednoducho povedané – bodky, čiarky alebo spojky, ako napríklad „a“ či „alebo“. Taktiež sme sa nevenovali tým novelizáciám Trestného zákona, ktoré sa dotýkali predovšetkým Všeobecnej časti Trestného zákona a ktorými sa výraznejším spôsobom nenovelizovali skutkové podstaty trestných činov upravených v Osobitnej časti Trestného zákona (okrem tých, ktoré sa dotýkali trestov), pretože tieto novelizácie sa netýkajú témy tohto článku.

Vychádzajúc z údajov portálu www.slov-lex.sk a z vyššie uvedených kritérií klasifikácie novelizácií Trestného zákona sme si stanovili nasledovné východiská predmetu skúmania:

- celkový počet novelizácií Trestného zákona (účinného od rekodifikácie trestného práva): 48,

- počet novelizácií Trestného zákona za poslednú dekádu (zákon č. 246/2012 Z. z. – zákon č. 111/2022 Z. z.): 32,

- počet zásadných noviel Trestného zákona (vzhľadom na tematické zameranie tohto článku), ktoré sú predmetom skúmania v rámci tohto článku: 18.

1. Zásadné novelizácie Trestného zákona vzhľadom na predmet ...