Analýza vybraných ustanovení daňových trestných činov po novele Trestného zákona, zákona č. 246/2012 Z. z.

JUDr. Jana ŠIMONOVÁ, PhD. 
Akadémia Policajného zboru v Bratislave 

ŠIMONOVÁ, J.:  Analýza vybraných ustanovení daňových trestných činov po novele Trestného zákona, zákona č. 246/2012 Z. z.; Justičná revue, 65, 2013, č. 8-9, s. 1050 – 1065. 

Úvod 

Dňa 26. 7. 2012 schválila Národná rada Slovenskej republiky novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Novela bola publikovaná v Zbierke zákonov dňa 22. 8. 2012 ako zákon č. 246/2012 Z. z, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Súčasne došlo týmto zákonom k novelizácii zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, k novelizácii zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona (ďalej len TZ).Novely hore uvedených zákonov nadobudli účinnosť dňa 1. 10. 2012, a to s výnimkou noviel zákonov o spotrebných daniach, ktoré nadobudli účinnosť už k 1. 9. 2012. Niektoré novelizované ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty nadobudli účinnosť dňa 1. 1. 2013, pričom jedno ustanovenie § 85 až 1. 1. 2014 (z dôvodu konsolidácie verejných financií sa účinnosť opatrenia, týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľom dane, posunula na 1. 1. 2014). Táto novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ako aj novely ďalších hore uvedených zákonov boli schválené ako súčasť legislatívnych opatrení vlády SR v boji proti daňovým únikom, so zameraním na podporu legislatívnu v daňovo-právnej, obchodno-právnej a trestno-právnej politike štátu, a to s cieľom účinne reagovať na významné a opakujúce sa porušovania vymedzených spoločenských vzťahov v oblasti daňovej. 

V roku 2009 zverejnila Európska komisia informáciu o výške odhadovanej daňovej straty z príjmov na dani z pridanej hodnoty v roku 2006 v podmienkach Slovenskej republiky vo výške 1,3 mld. eur. V marci 2012 zverejnil Inštitút finančnej politiky Ministerstva financií SR „Odhad straty príjmov z DPH v roku 2010“ na úrovni 2,3 mld. eur, čo predstavuje 3,5 % HDP.Pozri bližšie www.finance.gov.sk Aj z uvedených záverov vyplynula nevyhnutnosť prijať opatrenia v boji proti daňovým únikom. Daňové trestné činy sa v praxi často vyznačujú náročnosťou ich odhaľovania, dokazovania, internacionalizáciou, ale problematickým je aj použitie správnej právnej kvalifikácie. Problémové otázky v oblasti daňových trestných činov sa nespájajú výlučne s tým, že daňové zákony sú pomerne komplikované a výrazne dynamické, ale aj s terminologickou nejednotnosťou, aplikovanou daňovým a trestným právom. Úspešnosť navrhovaných opatrení je podmienená schopnosťou správne implementovať základné ciele jednotlivých opatrení a aplikovať ich voči daňovým subjektom, ktoré majú záujem neoprávnene získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. 

Trestný zákon bol preto novelizovaný predovšetkým v ustanoveniach o daňových trestných činoch. Z uvedeného dôvodu stručne analyzujeme novelu Trestného zákona hlavne z aspektu jej prínosu v boji proti daňovým únikom. (V závere úvodu sa chcem poďakovať za erudované rady a konzultácie, ktoré mi poskytol JUDr. Jozef Majchrák, odborník na problematiku daňovej kriminality.) 

Všeobecná analýza vybraných ustanovení daňovej trestnej činnosti z Trestného zákona 

Vo všeobecnej časti TZ boli novelizované dve ustanovenia tretieho dielu druhej hlavy tejto časti TZ o ukladaní a výkone jednotlivých trestov. V ustanovení § 58 ods. 2 sú uvedené trestné činy, pri ktorých môže súd uložiť trest prepadnutia majetku aj bez splnenia podmienok uvedených v ods. 1 predmetného ustanovenia. Pri ustanovení § 276 TZ a ustanovení § 277 TZ bolo spresnené, že tento trest možno uložiť len v prípade spáchania týchto trestných činov vo väčšom, značnom, alebo veľkom rozsahu, prípadne za splnenia ďalších zákonných podmienok uvedených v ods. 2, 3, 4 týchto ustanovení. Ustanovenie § 58 ods. 2 TZ bolo doplnené o trestný čin daňového podvodu podľa 277a ods. 2 alebo 3 TZ. Je to logický dôsledok zmeny doterajšieho ustanovenia § 277 ods. 1 TZ, z ktorého boli novelou TZ vytvorené dva samostatné trestné činy. V súvislosti s ustanovením § 58 ods. 2 TZ je však potrebné uviesť, že toto ustanovenie sa využíva voči páchateľom daňových deliktov len minimálne. Dôvodom je zrejme podmienka uvedená v poslednej časti uvedeného ustanovenia. Trest prepadnutia majetku možno uložiť páchateľom trestných činov uvedených v § 58 ods. 2 TZ len v prípade, ak páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti.Pozri ŠIMONOVá, J. – PECNíK, I.: K problematike daňových trestných činov; in: Justičná revue č. 5/2011, s. 755 a nasl. Podľa § 125 ods. 1 TZ za majetok nadobudnutý aspoň v značnom rozsahu je potrebné považovať majetok v hodnote najmenej 26 600 €. Za majetok nadobudnutý trestnou činnosťou alebo príjem pochádzajúci z trestnej činnosti pri daňových trestných činoch (ďalej len DTČ) možno považovať finančné prostriedky získané páchateľmi daňových podvodov z verejných zdrojov. Ide v podstate o odcudzenie finančných prostriedkov podvodným spôsobom z rozpočtu verejnej správy, resp. z verejných rozpočtov. V danom prípade je zákonným znakom daňového podvodu aj následok vo výške spôsobenej škody, tzn. výška odcudzených finančných prostriedkov; predstavuje obligatórny prvok objektívnej stránky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu, následok. V daných prípadoch sa výška škody v trestnom konaní zisťuje a dokazuje, pričom poškodený si uplatňuje aj nárok na náhradu škody voči obvineným. Ak sa v trestnom konaní zistí, že páchateľ daňového podvodu použil takéto príjmy z trestnej činnosti aspoň v značnom rozsahu na nadobudnutie svojho majetku, je splnená podmienka pre uloženie trestu prepadnutia majetku v zmysle § 58 ods. 2 TZ Tzn. v prípade spáchania dokonaného daňového podvodu je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len OČTK) skúmať a dokazovať nielen výšku škody, ktorá predstavuje príjem z trestnej činnosti, ale aj skutočnosť, že daný príjem bol/nebol použitý na nadobudnutie majetku páchateľa tohto deliktu. Uvedená skutočnosť nie je zákonným znakom ...