Trest zákazu účasti na verejných podujatiach a niektoré aplikačné postrehy1)

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0179-12.

JUDr. Štefan Zeman
interný doktorand na Katedre trestného práva a kriminológie
Trnavská univerzita v Trnave

Zeman, Š.: Trest zákazu účasti na verejných podujatiach a niektoré aplikačné postrehy; Bulletin slovenskej advokácie, 21, 2015, č. 3, s. 31-40.

K problematike (nielen) diváckeho násilia

Verejné kultúrne či športové podujatia majú významné postavenie v spoločnosti, keď denne prinášajú emocionálne a estetické zážitky veľkým masám ľudí. Práve prostredníctvom týchto podujatí spoločnosť realizuje výkon ústavne zaručeného zhromažďovacieho práva nepolitického charakteru, resp. slobody prejavu.K tomu pozri čl. 28 a čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Previazanosť slobody zhromažďovania a slobody prejavu opakovane vyzdvihol aj Európsky súd pre ľudské práva. K tomu pozri: KMEC, J. – KOSAŘ, D. – KRATOCHVÍL, J. – BOBEK, M.: Evropská úmluva o lidských právach. Komentář. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 1110-1111. Právo pokojne sa zhromažďovať nie je však právom absolútnym alebo neobmedzeným, pri jeho výkone je totiž nevyhnutné rešpektovať aj ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku a bezpečnosti štátu.Rozsudok Městského soudu v Praze z 26. 3. 2009, sp. zn. 11 Ca 146/2008-65.

Táto oblasť spoločenského života si však v poslednom čase vynútila veľkú pozornosť verejnosti a médií, pretože najmä v súvislosti so športovými podujatiami dochádzalo k porušovaniu verejného poriadku, k ohrozovaniu alebo dokonca k poškodzovaniu zdravia ľudí a majetku, a k rôznym iným negatívnym javom zasahujúcim do bežného života spoločnosti.HUTTA, M.: Zodpovednosť organizátora športového podujatia za zabezpečenie verejného poriadku na štadióne. In: Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae, 2011, č. 2, s. 71. Hoci bezpečnostná relevancia diváckeho násilia nedosahuje závažnosť napr. organizovaného zločinu alebo terorizmu, ide nepochybne o aktuálny a negatívny fenomén, ktorému je potrebné sa venovať dôsledne a systémovo.

Pre pojem diváckeho násilia nie je vžitá presná definícia.ZUZIK, M.: Divácke násilie – komparatívny prehľad anglickej a slovenskej legislatívy. In: Bulletin slovenskej advokácie, 2012, roč. XVIII, č. 5, s. 35. Väčšinou ho charakterizujú individuálne alebo hromadné násilné útoky uskutočňované predovšetkým medzi jednotlivými skupinami fanúšikov. SURMAJOVÁ, Ž.: Právna úprava eliminácie násilia na športových podujatiach v Slovenskej republike. In: Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae, 2009, č. 1, s. 85. Môže sa odohrávať na štadiónoch, v ich bezprostrednom okolí (priľahlé ulice, parkoviská, stanice, reštaurácie), alebo aj na trasách presunu fanúšikov. Ide pritom o násilie, ktoré je plánované, má opakujúci sa, či manifestačný charakter a realizuje ho relatívne ohraničená skupina osôb, ktorých zjednocujúcim znakom je spätosť s určitým klubom či národným tímom.KORYČANSKÝ, M.: Divácké násilí v ČR. In: Kriminalistický sborník, 2008, roč. 52, č. 4, s. 57-59. Okrem samotného násilia pod tento pojem spadajú aj ďalšie formy rizikového správania, ako sú rasistické urážky, používanie extrémistickej symboliky, či iné formy správania ohrozujúce bezpečnosť ostatných divákov, hráčov, rozhodcov (napr. hádzanie rôznych predmetov na hraciu plochu), ktoré môžu mať charakter priestupkov alebo aj trestných činov. Ako však veľmi správne poznamenáva dôvodová správa k novele Trestného zákona, divácke násilie je fenomén, ktorý sa môže zo športových podujatí presunúť aj na iné verejné podujatia.Dôvodová správa k zákonu č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čl. II bod 1. S prihliadnutím na ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona (ďalej aj TZ), ako aj na samotný účel trestu, čo by malo byť najväčšou ujmou pre páchateľa úmyselného trestného činu, ktorý spáchal v súvislosti s návštevou verejného, športového či kultúrneho podujatia, ak nie zákaz vstupu na takéto podujatie?

Divácke násilie pritom nie je javom novým. Na jeho riziká reagovalo medzinárodné spoločenstvo už v roku 1985 na pôde Rady Európy prijatím Európskeho dohovoru o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasochŠtrasburg, 19. august 1985. Oznámenie MZV SR č. 295/1993 Z. z. (ďalej len dohovor), ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. júla 1993. Signatárske štáty sa zaviazali k vzájomnej spolupráci všetkých subjektov zainteresovaných na eliminácii ...