Mgr. Martin ŠTRKOLEC
interný doktorand
Právnická fakulta
Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
ŠTRKOLEC, M.: Uplatňovanie princípu zákonnosti a princípu právnej istoty pri určovaní rozsahu vybraných drogových trestných činov; Justičná revue, 66, 2014, č. 10, s. 1233 – 1245.
Princíp právnej istoty popri princípe spravodlivosti vo svojej judikatúre už niekoľko rokov zdôrazňuje Ústavný súd Slovenskej republiky ako jednu z dvoch základných a imanentných zložiek materiálneho právneho štátu. Uvedený princíp sa skladá z troch zložiek, a síce z oprávnenej dôvery v právo, ochrany nadobudnutých práv a predvídateľnosti postupu orgánov verejnej moci. Pre účely tohto článku je odôvodnené zaoberať sa najmä poslednou z týchto zložiek – predvídateľnosťou postupu orgánov verejnej moci.Bližšie pozri: SVÁK, J. a kol.: Ústavné právo Slovenskej republiky. Všeobecná časť; 2. vydanie, Bratislava: Bratislavská vysoká škola práva, 2009, s. 430.
Nemožno však zamieňať pojmy predvídateľnosť práva a predvídateľnosť postupu orgánu verejnej správy. Kým prvý z nich je zložkou oprávnenej dôvery v právo a medzi jeho podmienky patrí stabilita legislatívy a neretroaktívne pôsobenie legislatívy, predvídateľnosť postupu orgánu verejnej správy sa limituje na realizáciu a aplikáciu práva v právnej praxi.
Aj napriek skutočnosti, že Slovenská republika a jej právny poriadok patria do kontinentálneho systému právnej kultúry, nemožno v našom ústavnom poriadku ignorovať judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. „Obsahom právneho štátu je vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď.“PL. ÚS 16/95. Ústavný súd Slovenskej republiky precedentný charakter judikatúry všeobecných súdov výslovne nepotvrdil, avšak ho vo svojich rozhodnutiach už mnohokrát naznačil. „Po oboznámení sa s niektorými rozhodnutiami všeobecných súdov v kauzách s podobným skutkovým základom ústavný súd k veci ešte dodáva, že napriek skutočnosti, že v právnom poriadku Slovenskej republiky rozhodnutia všeobecných súdov vo veci samej nezaväzujú ostatných sudcov rozhodnúť analogicky v podobných prípadoch, taká situácia, keď súdy v druhovo rovnakej veci rozhodujú protichodným spôsobom, podkopáva efektivitu fungovania systému spravodlivosti a neguje jeho elementárny princíp a základný predpoklad, ktorým je požiadavka, aby sa o rovnakých veciach rozhodovalo rovnakým spôsobom.“IV. ÚS 49/06.
Ústavný súd Českej republiky rozlišuje z hľadiska princípu právnej istoty viaceré roviny právnej istoty. Požiadavku tvorby dobrého práva Ústavný súd Českej republiky spája najmä s určitosťou a jasnosťou zákona pri určovaní obsahu právnych noriem a konštantnosti ich aplikácie v rovnakých prípadoch. Ústavný súd Českej republiky tak uvedenú požiadavku presúva z roviny normotvorby do roviny aplikácie práva, a tým požaduje predvídateľnosť rozhodnutí, ktoré môžu prameniť iba z jasnej a určitej právnej normy.Bližšie pozri: TRYZNA, J.: Právní principy a právní argumentace. K vlivu právních principů na právní argumentaci při aplikaci práva; Praha: Auditorium, 2010, s. 298.
V slovenskej právnej úprave rozlišujeme štyri základné skutkové podstaty drogových trestných činov. Naplnenie skutkových podstát trestných činov, ktorých zákonné znaky sú vymedzené v ustanoveniach § 171 a § 172 Trestného zákona, zakladá trestnú zodpovednosť ich páchateľov, spojenú s neoprávneným prechovávaním, respektíve neoprávnenou ponukou omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov. K naplneniu zákonných znakov skutkových podstát trestných činov podľa § 173 a § 174 Trestného zákona dochádza najmä v dôsledku zneužívania omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov.Bližšie pozri: ČENTÉŠ, J.: Hmotnoprávne aspekty trestnej činnosti páchanej v súvislosti s nealkoholovou toxikomániou v Slovenskej republike; Bratislava: ŠEVT, 2007, s. 69. Avšak pre účely naplnenia cieľa tohto článku sa v ňom budeme bližšie zaoberať iba prvou zmienenou skupinou drogových trestných činov, a to konkrétne ...