Alternatívne riešenie neoprávneného prechovávania drog pre vlastnú potrebu

Mgr. Jana Gavalcová
Ústav verejného práva, Fakulta práva, Bratislavská vysoká škola práva,
interná doktorandka

Gavalcová, J.: Alternatívne riešenie neoprávneného prechovávania drog pre vlastnú potrebu. Notitiae ex Academia Bratislavensi Iurisprudentiae IV, 2009, s. 66 - 82.

1. Úvod

Užívanie drog je problémom, ktorý vyvoláva diskusie na národnej i nadnárodnej úrovni. Neustále sa hľadajú nové možnosti, ako tento jav obmedziť alebo aspoň zabrániť jeho ďalšiemu rozširovaniu. V Slovenskej republike samotné užívanie drog trestné nie je. Trestné je však neoprávnené prechovávanie drog pre vlastnú potrebu. V príspevku sa budeme zaoberať alternatívnym riešením trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, pričom sa zameriame na skutkovú podstatu § 171 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej „Tr. zák.“), ktorá je voči § 172 Tr. zák. privilegovanou skutkovou podstatou. Najskôr stručne priblížime postupné rozvíjanie myšlienok (na nadnárodnej úrovni) o alternatívnych riešeniach všeobecne, následne predpokladané podoby ich aplikácie na konkrétnej skupine osôb – užívateľoch drog (v príspevku sa nebudeme zaoberať mladistvými páchateľmi) a nakoniec sa budeme venovať problematike alternatívneho riešenia v systéme slovenského trestného práva hmotného a procesného.

2. Vymedzenie základných pojmov

Vo vymedzení obsahu pojmu „droga“ nepanuje názorová zhoda. Pre ilustráciu uvádzame niekoľko príkladov. „Vo farmaceutickom ponímaní slovo droga je obecným označením pre všetky látky včítane liečiv, ktorými možno dosiahnuť zmeny stavu vedomia, nálad, povzbudenie alebo naopak utlmenie psychických či somatických funkcií, alebo vyvolanie mimoriadnych psychosomatických zážitkov (ilúzie, pseudohalucinácie, halucinácie a iné.) Ďalej sa ako drogy označujú tiež upravené suroviny pre ďalšiu prípravu liečiv.“Novomeský, František: Drogy : História – medicína – právo. Martin: Advent Orion, 1996, s. 12.

„Droga, tak ako si ju predstavuje väčšina ľudí, by sa dala definovať ako akákoľvek omamná látka, či už prírodná alebo syntetická, ktorá sa používa na iné než lekárske účely, a to predovšetkým ako látka zneužívaná toxikomanmi. Aby táto definícia platila, musí substancia splňovať dva základné predpoklady. Musí mať psychotropný efekt (tzn. musí mať schopnosť ovplyvňovať prežívanie reality) a musí vyvolávať závislosť.“Krajník, Václav – Hejda, Jan et al.: Drogy v živote spoločnosti. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2003, s. 9. Definíciu pojmu droga vytvorila i Svetová zdravotnícka organizácia a táto sa aj najčastejšie používa.„Droga je akákoľvek látka, ktorá je po vstupe do živého organizmu schopná pozmeniť jednu alebo viac jeho funkcií, pôsobí priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém a môže mať priznané postavenie lieku.“Novomeský, ref. 1, s. 12.

Legálna definícia pojmu droga neexistuje. Napriek tomu sa tento pojem nachádza v §135 Tr. zák., „(...) kde ide pravdepodobne o nekorektnosť.“Holcr, Květoň et al.: Kriminológia. Bratislava : IURA EDITION, 2008, s. 309.Kedže v centre pozornosti tohto príspevku sú užívatelia drog, pre potreby tohto článku pojem drogy bude zahŕňať omamné a psychotropné látky, teda kľúčovú právnu úpravu predstavuje zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Od jedov a prekurzorov bude v tomto prípade abstrahované.

Nemožno opomenúť skutočnosť, že alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie, sú na účely Tr. zák. látkou návykovou (§ 130 ods. 5 Tr. zák.).

V našom príspevku chceme vziať do úvahy skutočnosť, že užívanie drog môže mať rôzne podoby. Terminológia však nie je jednotná.Pozri napr. Kolibáš, Eduard – Novotný, Vladimír: Alkoholizmus a drogové závislosti. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 1996, s. 7 – 8; Okruhlica, Ľubomír: Terminológia a diagnostika pri užívaní psychoaktívnych látok bez duševnej poruchy. In: Alkoholizmus a drogové závislosti (Protialkoholický obzor), roč. 41, 2006, č. 5, s. 273 – 282.Pre potreby tohto článku považujeme za nutné zúžiť počet kategórií užívateľov. Vhodným sa nám na tento účel javí uvažovať o skupine užívateľov, ktorí s drogou iba experimentujú (I), ďalej o kategórii konzumentov, u ktorých už možno hovoriť o istej pravidelnosti alebo väčšej frekvencii užívania (II), a napokon o skupine užívateľov, ktorí dospeli do štádia závislosti (III), pričom pojem závislosť je v tomto prípade jediná medicínska kategória.„Podľa Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) v Lisabone experimentálni užívatelia drog sú definovaní ako osoby užívajúce psychoaktívne látky počas niekoľko prvých ráz užitia určitej drogy. Termín niekedy označuje osoby s extrémne nepravidelným alebo nepretrvávajúcim užívaním (EMCDDA, 2000).“European Monitoring Centre for Drugs and Drug Addiction: EDDRA Glossary, EMCDDA, LISABON, 2000 Zdroj: Okruhlica, Ľubomír: Terminológia a diagnostika pri užívaní psychoaktívnych látok bez duševnej poruchy. In: Alkoholizmus a drogové závislosti (Protialkoholický obzor), roč. 41, 2006, č. 5, s. 275.

Kľúčovou otázkou je i vymedzenie samotného pojmu alternatívneho riešenia trestných vecí.

„Alternatívne riešenie trestných vecí je spôsob vybavenia trestnej veci bez toho, aby bol páchateľovi uložený trest odňatia slobody, príp. aby sa trestná vec vybavila bez toho, aby bolo nariadené procesne náročné hlavné pojednávanie.“Klátik, Jaroslav: Koncepcia restoratívneho trestania a systém alternatívneho ...