Trestnoprávna úprava drogovej kriminality (1. časť)

JUDr. Martin PAVLÍK 
externý doktorand
Katedra trestného práva a kriminológie
Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave 

PAVLÍK, M.: Trestnoprávna úprava drogovej kriminality (1. časť); Justičná revue, 65, 2013, č. 12, s. 1596 – 1603. 

I. Historický vývoj trestnoprávnej úpravy drogovej kriminality 

1. Zákon č. 86/1950 Zb. 

Zákon č. 86/1950 Zb. ustanovoval trestný čin všeobecného ohrozenia vo svojej IV. hlave osobitnej časti s názvom „Trestné činy všeobecne nebezpečné“. V zmysle § 197 zákona č. 86/1950 Zb. sa za trestný čin všeobecného ohrozenia pokladalo aj konanie, ktorým páchateľ bez povolenia vyrobil, doviezol, vyviezol, inému zadovážil alebo prechovával omamné prostriedky alebo jedy. „Jedy sú chemické látky, ktoré spôsobujú vnútorný rozpad organizmu, čím vedú k zhoršeniu zdravotného stavu organizmu, prípadne až k jeho smrti. Jed však nemôže byť akákoľvek látka spĺňajúca tieto definičné kritériá – musí to byť taká chemická látka, ktorá tieto definičné kritériá spĺňa a navyše je za jed vyhlásená všeobecne záväzným právnym predpisom, resp. všeobecne záväzný právny predpis zakazuje s takýmito látkami manipulovať bez povolenia. Základom je zákon č. 67/2010 Z. z. o podmienkach uvedenia chemických látok a chemických zmesí na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov (chemický zákon).“ [BURDA, E. a kol.: Trestný zákon – osobitná časť (komentár – II. diel); Praha: C. H. Beck, 2011, s. 259, ISBN 978-80-7400-394-3.] Prísnejšia sankcia páchateľovi hrozila, ak takýto čin spáchal v značnom rozsahu, pre zárobok, alebo ak mal taký čin za následok smrť človeka, či ťažkú ujmu na zdraví viacerých ľudí. Podľa § 198 zákona č. 86/1950 Zb. sa sankcionoval ten, kto vyrobil, sebe alebo niekomu inému zadovážil alebo prechovával predmet určený na neoprávnenú výrobu omamných prostriedkov alebo jedov.  

Súčasná trestnoprávna úprava trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, vychádzajúc z §§ 171 až 172 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „trestný zákon“), diferencuje prechovávanie „Prechovávanie znamená mať niečo v držbe akýmkoľvek spôsobom. Ak osoba prechováva omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor čisto iba pre účely, aby ich odovzdala na polícii alebo inej príslušnej osobe (napr. dedko na prechádzke nájde striekačku plnú heroínu, vezme ju a odnesie na políciu, pretože nechce, aby sa k nej dostali deti), úmysel nesmeruje k prechovávaniu, ale k odovzdaniu danej látky príslušným úradným osobám, a preto nejde o trestný čin činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi.“ [BURDA, E. a kol.: Trestný zákon – osobitná časť (komentár – II. diel); Praha: C. H. Beck, 2011, s. 257 – 258, ISBN 978-80-7400-394-3.]
„Na trestný postih prechovávania, resp. držby omamných alebo psychotropných látok alebo jedov bude postačovať také množstvo látky, ktoré je spôsobilé po jej použití ovplyvniť psychiku ...