Alternatívne tresty a ich účinky v aplikačnej praxi (z pohľadu odsúdených)

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja, na základe Zmluvy č. APVV-0179-12. 

JUDr. Viliam HEČKO 
interný doktorand
Právnická fakulta
Trnavskej univerzity v Trnave 

HEČKO, V.: Alternatívne tresty a ich účinky v aplikačnej praxi (z pohľadu odsúdených); Justičná revue, 69, 2017, č. 1, s. 77 – 86. 

Úvod 

Pojem alternatívny trest nemá legálnu definíciu v rámci zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „TZ“). Už zo samotného pojmu vyplýva, že vždy ide o určitú alternatívu práve voči nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Spočiatku boli alternatívne tresty chápané najmä ako tresty, ktoré mali nahradiť trest odňatia slobody. V teórii trestného práva sa spomedzi trestov, upravených TZ, medzi alternatívne tresty zaraďujú najmä trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný trest, ale v širšom ponímaní aj podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, respektíve podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom (ďalej len „podmienečný odklad“). Tieto tresty teda môžeme vnímať ako protiklad k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. 

Hlavným zmyslom alternatívnych spôsobov riešenia trestných vecí je primeraná reakcia na spáchaný trestný čin. Ide predovšetkým o obnovenie vzájomných vzťahov medzi poškodeným a obvineným, osobami z blízkeho sociálneho a rodinného prostredia, o snahu o pozitívnu motiváciu obvineného a dosiahnutie vyriešenia konfliktu medzi nim a poškodeným (obeťou), respektíve dosiahnutie satisfakcie pre poškodeného, na základe ktorej by dokázal spáchanie skutku obvinenému, ktorý prejavil ľútosť, odpustiť, a tým zmierniť alebo eliminovať v čo najväčšej možnej miere konfliktnú situáciu medzi nimi.STRÉMY, T. – KURILOVSKÁ, L. – VRÁBLOVÁ, M.: Restoratívna justícia; Praha: Leges, 2015, Teoretik, s. 220, ISBN 978-80-7502-075-8. 

V rámci tohto úvodu by sme radi poukázali na hlavné problémy, s ktorými sme sa stretli počas realizácie tohto prieskumu prostredníctvom self-report dotazníkov. Za najproblematickejšie možno označiť samotnú neochotu respondentov zúčastniť sa predmetného šetrenia pomocou dotazníkov. Respondenti vo väčšine prípadov jednoducho neboli ochotní „niečo vypĺňať“, a to o to viac, ak osoba, ...