Uvedený príspevok vznikol za podpory projektu špecifického výskumu „Postavení poškozeného a oběti v českém trestním řízení v porovnání se sousedními státy“ (MUNI/A/0847/2013).
Mgr. Ing. Vladimír GAJDIČIAR
Katedra trestného práva
Právnická fakulta Masarykovej univerzity
GAJDIČIAR, V.: Faktické uplatňovanie práv poškodeného v slovenskom a českom trestnom procese z pohľadu restoratívnej justície; Justičná revue, 67, 2015, č. 3, s. 400 – 413.
Úvod
Trestnou politikou rozumieme súhrn opatrení trestnoprávnej a trestno-procesnej povahy, ktorými spoločnosť reaguje na nežiaduci hromadný a negatívny sociálny jav kriminality s jediným cieľom – tento jav nielen kontrolovať, ale predovšetkým obmedziť a potlačiť.Podľa JELÍNEK, J.: Současná trestní politika – co je nejdůležitější?; in: Jelínek, J. – Gřivna, T. (eds.): Poškozený a oběť trestného činu z trestněprávního a kriminologického pohledu; Praha: Leges, 2012, s. 12.
Súčasný systém trestania je orientovaný predovšetkým na rozhodovanie o vine a nevine, a v tomto smere svoju plnú pozornosť venuje výhradne páchateľovi trestného činu (obvinenému), ktorý sa, prirodzene, svojou procesnou obranou snaží vyhnúť trestu a odmieta prevziať akúkoľvek, čo i len parciálnu zodpovednosť za svoje konanie. Tento prístup sa následne plne odráža aj v samotnom konaní orgánov činných v trestnom konaní a súdov – vo vzťahu k poškodeným. Poškodený tak mnohokrát oprávnene a nielen subjektívne nadobúda pocit, že je vo veci, ktorá sa ho bezprostredne týka, evidentne vytláčaný do úzadia, a že je len pasívnym svedkom strohého popisovania udalostí, pri ktorých z titulu svojho procesného postavenia napomáha objasniť trestný čin a zistiť jeho páchateľa, pričom ako bezprostredný aktér skúmaných okolností nie je v tomto procese akceptovaný ani psychologicky a ani ľudsky.
Takýto strohý retributívny pohľad spravodlivosti, ktorý je zameraný predovšetkým na potrestanie páchateľov a náhradu škody, je prirodzene z pohľadu blízkej budúcnosti dlhodobo a trvalo neudržateľný. Aj keď práva poškodených a obetí trestných činov a ich procesné postavenie sa za posledné desaťročia dostávajú do popredia a možno postrehnúť určité snahy o modifikáciu zaužívaných pravidiel a postupov, zostáva retributívny prístup stále dominantným spôsobom pri uplatňovaní spravodlivosti a vyvodzovaní zodpovednosti za spáchané trestné činy, a to tak v českom, ako aj v slovenskom právnom prostredí. I napriek uvedenému sa však postupne začínajú presadzovať isté prvky restoratívnej justície, ktorá preferuje odstránenie protiprávneho a škodlivého stavu spôsobeného trestným činom, a to na základe aktívneho prístupu páchateľa a sanácie vzniknutej ujmy.
V rámci restoratívnej justície trestnoprávna teória, ako i kriminológia, postupne a synergicky rozpracovali celý rad účinných metód a postupov, ktoré sa bezprostredne zameriavajú na riešenie konfliktov a náhradu spôsobenej ujmy, a ktoré vytvárajú priamy základ pre ich trestno-procesnú aplikáciu.Tu možno zaradiť napr. restoratívne skupinové konferencie (restorative conferencing) – mládežnícke skupinové konferencie (youth conferences), políciou vedené skupinové konferencie (police led conferences), rodinné skupinové konferencie (family group conferences), komunitné skupinové konferencie (community conferences); restoratívne panely (restorative boards); mediácia (mediation); zmierovacie procesy (reconciliation processes); mládežnícke panely (youth boards); zmierovacie stretnutie v kruhu (peacemaking circles); sankčné stretnutie v kruhu (sentencing circles); komunitné súdy (community courts) a iné. Nakoľko je právne relevantné trestno-procesné vyjadrenie nosných myšlienok restoratívnej justície základným predpokladom pre jej účinnú hmotnoprávnu realizáciu, nestačí, aby mali moderné trestno-procesné kódexy demokratických krajín formálne špecifikované procesné nástroje, ktoré by koncepciu restoratívnej justície definovali, ale je potrebné, aby tieto nástroje aj v plnej miere poškodeným umožňovali reálne uplatňovanie ...