JUDr. Dominika STRIGÁČOVÁ
externá doktorandka
Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave;
Odbor kriminálnej polície OR PZ Šaľa
STRIGÁČOVÁ, D.: Princípy restoratívnej justície; Justičná revue, 66, 2014, č. 5, s. 673 – 680.
I. Úvod
Pred tridsiatimi rokmi bola restoratívna justícia (RJ) len zámerom tvoreným niekoľkými samostatnými experimentmi a utopistickými predstavami niekoľkých akademikov. Rozvíjaním jej princípov, hodnôt a metód sa z nej stala revolučná koncepcia, ktorá inovuje proces riešenia konfliktov osôb s právnymi normami. Okrem toho sa RJ stala aj kľúčovou témou v diskusiách o reforme trestného procesu v jednotlivých krajinách sveta.
Primárnym cieľom RJ je, aby tí, ktorí sú zodpovední za škodu, ktorú spôsobili trestným činom, túto skutočnosť priznali pred ostatnými členmi občianskej spoločnosti a osobami, ktorým bola ujma spôsobená, nejakým spôsobom túto škodu nahradili a učinili tak nápravu. V centre pozornosti RJ je teda aktívna participácia, reparácia, zmierne riešenie veci a reintegrácia.
Restoratívne procesy a metódy vo svojej najzákladnejšej podobe zahŕňajú stretnutie páchateľa a obete tvárou v tvár, a sú to práve títo účastníci (spolu s osobami z ich blízkeho okolia, s ich tzv. „podpornými skupinami“), ktoré určujú ako sa čo najlepšie vysporiadať so spáchaným trestným činom a jeho následkami.
Cieľom tohto článku je upriamiť pozornosť na vymedzenie základných princípov restoratívnej justície, ktoré by každá z restoratívnych metód mala spĺňať, aby sa dospelo k restoratívnemu výsledku. Z nášho pohľadu len tri metódy napĺňajú tieto princípy – mediácia, restoratívne skupinové konferencie (z angl. „conferencing“) a zmierovacie stretnutia v kruhu (z angl. „peacemaking circles“). Restoratívnym skupinovým konferenciám sme venovali pozornosť v článku uverejnenom v č. 3/2014, vzhľadom ku skutočnosti, že v európskych podmienkach je najznámejšou metódou ...