Trest domáceho väzenia po novele č. 390/2012 Sb. v právnom poriadku Českej republiky

ďalej aj ako „trestní zákoník“ alebo „tr. zák.“ 

ďalej aj ako „trestní řád“ alebo „tr. řád“

Mgr. Marcela Nováková
interný doktorand na Právnickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci
advokátsky koncipient

Nováková, M.: Trest domáceho väzenia po novele č. 390/2012 Sb. v právnom poriadku Českej republiky. Bulletin slovenskej advokácie, 19, 2013, č. 10, s. 26 – 34.

Právna úprava trestu domáceho väzenia

Trest domáceho väzenia je jedným z tzv. alternatívnych trestov, pričom podľa § 60 ods. 3 tr. zák. spočíva v povinnosti odsúdeného zdržiavať sa po dobu výkonu tohto trestu v určenom obydlí alebo jeho časti v súdom stanovenom časovom období, ak mu v tom nebránia dôležité dôvody, najmä výkon zamestnania alebo povolania alebo poskytnutie zdravotných služieb u poskytovateľa zdravotných služieb v dôsledku jeho ochorenia alebo úrazu; poskytovateľ zdravotných služieb je povinný na vyžiadanie orgánu činného v trestnom konaní mu túto skutočnosť oznámiť (§ 60 ods. 3 tr. zák.).

Za zaujímavú podmienku ukladania tohto trestu hodnú zmienky pokladám skutočnosť, že uloženie trestu domáceho väzenia je podľa § 60 ods. 1 písm. b) tr. zák. podmienené písomným sľubom páchateľa, že sa v stanovenej dobe bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne všetku potrebnú súčinnosť (§ 60 ods. 1 písm. b) tr. zák.). Mám za to, že touto dobrovoľnosťou zo strany páchateľa trestného činu je obmedzený súd v možnosti uplatniť jednu zo zásadných funkcií trestu, ktorým je bezpochyby sankcia výchovná, ktorá by predovšetkým u mladých páchateľov mala byť veľmi zohľadňovanou, pričom „domácí vězení je tak v platném českém právu jediný druh trestu, který není možné pachateli uložit proti jeho vůli“.ŠČERBA, F. Alternativní tresty a opatření v nové právní úpravě. Vyd. 1. Praha: Leges, 2011, s. 312 Avšak, som si vedomá, že zakotvením sľubu ako nutnej podmienky sa zákonodarca snaží o aktívnu participáciu odsúdeného, lebo len na základe jeho ochoty podrobiť sa tomuto trestu je možné ho úspešne dosiahnuť. Poskytnutie alebo neposkytnutie sľubu páchateľom vyjadruje jeho hodnotiaci postoj k trestu domáceho väzenia. Ak by som sa na uvedený súhlas pozerala iba z penitenciárneho hľadiska, myslím si, že k využitiu tohto inštitútu by malo dôjsť bez ohľadu na stanovisko odsúdeného. I keď sa iste (a právom) mnohým bude javiť premenený trest ako výhodnejší než výkon trestu vo väznici, predovšetkým je stále trestom; a mali by sme brať ohľad na toho, komu naopak tento druh trestu, t. j. trest domáceho väzenia nevyhovuje a spôsobuje mu „nepohodlie“, inak by ho len ťažko bolo možné nazvať trestom. Na druhej strane, zaistením sľubu zo strany páchateľa, je do určitej miery odstránená kolízia s princípom nedotknuteľnosti obydlia (čl. 12 LZPS).ŠČERBA, F. Právní úprava nových alternativních trestů. Bulletin advokacie 10/2009

S účinnosťou od 08. 12. 2012 boli trestní zákoník a trestní řád novelizované vyššie zmieneným zákonom. Táto novelizácia priniesla zmenu dosť zásadnú: do trestního zákoníku bol včlenený nový § 57a „Přeměna trestu odnětí svobody v trest domácího vězení“. Zmienený § 57a stanovuje, za akých podmienok môže súd premeniť odsúdenému za prečin zvyšok trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia. Súd tak môže urobiť po výkone polovice uloženého, alebo podľa rozhodnutia prezidenta Českej republiky zmierneného trestu odňatia slobody, avšak za podmienky, že odsúdený po právnej moci rozsudku, predovšetkým svojím správaním a plnením svojich povinností preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Pri takejto premene trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia sa podľa § 57a tr. zák. za každý deň nevykonaného zvyšku trestu odňatia slobody počíta jeden deň trestu domáceho väzenia, pričom najvyššou výmerou trestu domáceho väzenia (dva roky v zmysle § 60 ods. 1 tr. zák.) súd nie je viazaný.

Trestní řád potom bol zmienenou novelizáciou doplnený o § 333b „Přeměna trestu odnětí svobody v trest domácího vězení“,ktorý upravuje výkon tohto trestu, pričom z predmetného ustanovenia je zrejmé, že o premene trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia rozhoduje súd, ktorý tak činí na návrh štátneho zástupcu alebo riaditeľa väznice, v ktorej sa trest vykonáva. Samotný návrh na premenu trestu odňatia slobody pritom môže vzísť od odsúdeného, avšak štátny zástupca či riaditeľ väznice môžu uskutočniť návrh i bez takejto žiadosti.

Premena trestu domáceho väzenia vs. podmienečné prepustenie

Novela zákona č. 390/2012 Sb. upravuje okrem uvedených novo včlenených ustanovení tiež úpravu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody už predtým upraveného v § 88 trestního zákoníku, a teda umožňuje zmiernenie už uloženého a vykonávaného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Prvoradým cieľom novely je s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia pravdepodobne snaha, aby boli na jednej strane zmiernené podmienky pre podmienečné prepustenie u menej závažných trestných činov alebo, aby bol uložený miernejší alternatívny trest – trest domáceho väzenia, v dôsledku čoho by mohol byť aspoň čiastočne riešený problém s nedostatkom miesta v preplnených väzniciach. Podmienky, ktoré je nutné splniť, aby mohlo dôjsť k podmienečnému prepusteniu, sú v novele trestního zákoníku upravené v § 88 s tým, že odsúdený po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku musí vo výkone trestu najmä svojím správaním sa a plnením svojich povinností preukázať, že sa polepšil, a že je možné od neho očakávať riadny život v budúcnosti a:

– súdený už vykonal polovicu z uloženého alebo rozhodnutím prezidenta ČR zmierneného trestu odňatia slobody (§ 88 ods. 1 písm. a),

– [8] Šámal, P. a kol.: Trestní zákoník I. § 1 až 139. Komentář, 2. vydání, C. H. Beck, Praha 2012, str. 1077 a násl.odsúdený, ktorý nebol odsúdený za zvlášť závažný zločin a ktorý dosiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, vykonal aspoň tretinu uloženého alebo podľa rozhodnutia prezidenta Českej republiky zmierneného trestu odňatia slobody (§ 88 ods. 1 písm. b),

– pokiaľ boli vykonané dve tretiny uloženého trestu odňatia slobody v prípade taxatívne vymedzených trestných činov a pri uložení výnimočného trestu nad 20 do 30 rokov, ak nehrozí opakované spáchanie rovnakého alebo iného obzvlášť závažného zločinu (§ 88 ods. 4),

– uplynulo 20 rokov výkonu výnimočného trestu odňatia slobody na doživotie, ak nehrozí opakované spáchanie rovnakého alebo iného obdobného zvlášť závažného zločinu. (§ 88 ods. 5).

Ustanovenie § 88 ods. 2 v znení novely č. 390/2012 Sb. upravuje možnosť požiadať o podmienečné prepustenie už po výkone jednej tretiny trestu odňatia slobody u prečinov. Rovnako však je zrejmé, že podľa § 88 ods. 1 písm. b) môže byť odsúdený prepustený po jednej tretine vykonaného trestu v prípade, že nebol odsúdený za zvlášť závažný zločin a dosiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, čo znamená, že mohol byť odsúdený za prečin, avšak aj za zločin. O návrhu na podmienečné prepustenie rozhoduje súd v znení novely na základe návrhu riaditeľa väznice. Súd pritom nevyhovie danému návrhu iba v prípade, keď je zjavné, že by odsúdený neviedol na slobode riadny život. V rámci novely sa tak prejavila snaha o výrazné zmiernenie podmienok, za ktorých by bolo možné požiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, respektíve snaha o to, aby bolo zjednodušené vyhovenie takejto žiadosti.

Okrem popísaných zmien v možnosti žiadať o podmienečné prepustenie z trestu odňatia slobody však prostredníctvom novely č. 390/2012 Sb. pribudla ďalšia možnosť, akým spôsobom nahradiť trest odňatia slobody v dobe, keď už je vykonávaný, t. j. možnosť jeho premeny na domáce väzenie.

Možnosť premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia vnímam ako neustále zdôrazňovanú snahu o vyriešenie problému, ktorému dnes čelí väzenstvo nielen v Českej republike, ale aj v ostatných demokratických krajinách. Keď však porovnám právne podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, je zrejmé, že podmienky premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia sa vo svojej podstate nelíšia. Ako je ustanovené v § 57a tr. zák., premena trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia je možná po vykonaní polovice trestu a v prípade, že odsúdený preukázal svojím správaním a vykonávaním svojich povinností, že uňho došlo k náprave. Pri konfrontácii s § 88 ods. 2 tr. zák., kedy odsúdeného za prečin, v prípade, že svojím vzorným správaním a plnením svojich povinností preukázal, že nie je potrebný výkon ďalšieho trestu, môže súd prepustiť na slobodu aj pred vykonaním polovice trestu, je zrejmé, že tieto dve možnosti upustenia od výkonu trestu odňatia slobody sú vo svojej podstate takmer totožné. Ustanovenie § 89 ods. 2 tr. zákonníku zároveň upravuje, že podmienečne prepustenému môže súd uložiť, aby sa v skúšobnej dobe zdržiaval v stanovenom časovom období vo svojom obydlí alebo jeho časti, alebo aby vykonal práce v prospech obcí, štátnych alebo iných obecne prospešných inštitúcií, alebo aby zložil určitú peňažnú čiastku na pomoc obetiam trestnej činnosti na účet súdu. Je zrejmé, že aj pri podmienečnom prepustení existuje možnosť uložiť podmienečne prepustenému, aby sa zdržiaval vo svojom obydlí alebo jeho časti po určené časové obdobie. Tým sa táto podmienka stáva do veľkej miery totožnou s výkonom trestu domáceho väzenia, čo znamená, že aj premena výkonu trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia je vo svojej podstate už upravená podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody.

S poukazom na vyššie uvedenú právnu úpravu je podľa môjho názoru logické, že takýto odsúdený bude žiadať najskôr o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože v takom prípade môže byť podmienečne prepustený už po vykonaní tretiny trestu (na rozdiel od premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, ku ktorej môže dôjsť najskôr po vykonaní polovice uloženého trestu) a nemusí s ním byť spojené také obmedzenie, ako je to u domáceho väzenia. V praxi sa teda podľa môjho názoru bude premena trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia týkať predovšetkým odsúdených, ktorým bola žiadosť o podmienečné prepustenie po vykonaní jednej tretiny uloženého trestu odňatia slobody zamietnutá.

Premena trestu domáceho väzenia a ostatné problematické aspekty

Čo uvedená novelizácia všeobecne prináša odsúdeným je zrejmé – je pre ne možnosťou ako predčasne opustiť väzenie, čo je nepochybne pre väčšinu z nich výrazne motivujúce. Nemusí to však tak byť zďaleka vždy, pretože „dlouhodobé vězení začne vězeň po adaptaci chápat spíše jako jiný způsob života než jako trest. Vytrácí se emoční náboj trestu. (…) Vězněný zločinec proto velmi často neprožívá trest negativně. Jelikož jeho nazírání trestu je významně odlišné od nazírání trestu „běžným“ občanem“^[HENDRYCH, I. Vybrané kapitoly z penologie. Vyd. 1. Opava: Slezská univerzita v Opavě, Fakulta veřejných politik v Opavě, Ústav pedagogických a psychologických věd, 2010, s. 10.Domnievam sa, že pre spoločnosť a samozrejme i pre osobu každého konkrétneho odsúdeného by bolo efektívnejšie, keby sa vnímanie trestu odsúdeným takto nepremenilo, a teda, aby mal trest vytúžený efekt. Práve preto je podľa môjho názoru vhodné v prípade menej závažných trestných činov, kedy je možnosť premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, pristúpiť k tomu, aby bol riadne sa správajúci odsúdený, pokiaľ možno dostatočne skoro vytrhnutý z prostredia väznice; t. j. tak, aby uňho ešte nedošlo k vyššie uvedenej plnej adaptácii na prostredie väznice a k strate vnímania väzenia ako trestu – a, samozrejme, i k zamedzeniu negatívneho vplyvu mnohých spoluväzňov, ktorý je nepopierateľný.

Dôležité je, že táto možnosť je podmienená riadnym správaním odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody a nielen tým, pretože § 57a tr. zák. hovorí nie iba o riadnom správaní a o plnení si povinnosti vo výkone trestu, ale o takomto správaní po právnej moci rozsudku všeobecne. Medzi to je možné podľa môjho názoru zahrnúť tiež napr. snahu o náhradu škody (ak bola jeho protiprávnym jednaním, v súvislosti s ktorým bol k trestu odňatia slobody odsúdený, spôsobená). Sem „nepochybně patří i dohoda mezi odsouzeným a poškozeným o náhradě škody“,VĚTROVEC, V., NEDOROST L., SOVÁK Z., ADAMCOVÁ Z.. Zákon o mediaci a probaci: komentář. Praha: Eurolex Bohemia, 2002, s. 12^] pretože snaha o nápravu následkov protiprávneho zaobchádzania (ale, samozrejme, snaha reálna a sprevádzaná riadnym plnením dohodnutého, nie iba deklarovaná a nesprevádzaná aktívnymi krokmi) je iste tým, čo hovorí v prospech osoby usilujúcej sa o premenu výkonu trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia.

Domnievam sa, že v tomto prípade sú vhodným spôsobom de facto prepojené dva inštitúty: trest a odmena. Odsúdený jednak dostal trest za protiprávne konanie a jednak je mu následne (v prípadoch, ktoré zákon vymedzuje) ako odmena za jeho riadne správanie „ponúknuté“ prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a nahradenie tohto trestu miernejším (ale pritom stále trestom), teda trestom domáceho väzenia. To je podľa môjho názoru dôležité, pretože „trest je spolu s odměnou jedním z důležitých základních výchovných prostředků“.^[HENDRYCH, Igor. Vybrané kapitoly z penologie. Vyd. 1. Opava: Slezská univerzita v Opavě, Fakulta veřejných politik v Opavě, Ústav pedagogických a psychologických věd, 2010, s. 10

V tejto súvislosti je dôležité vyššie citovaný § 333b tr. řádu, podľa ktorého môže aktivita v zmysle podania podnetu k prikročeniu k uvedenej premene trestu vzísť nielen od odsúdeného, ale i od štátneho zástupcu či od riaditeľa väznice, v ktorej odsúdený vykonáva trest odňatia slobody. Predovšetkým osobu riaditeľa väznice považujem za veľmi dôležitú, nakoľko práve on je tým (prostredníctvom jemu podriadených vychovávateľov), kto môže bezprostredne sledovať správanie odsúdeného počas výkonu trestu. Preto je vhodné, že práve riaditeľ väznice môže na základe svojho uváženia podať súdu návrh na premenu výkonu trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia. Súčasne sa ale zmienim o jednom relatívne rizikovom prvku, spojeným s právomocou a tou je skutočnosť, že by mohlo dôjsť k prípadu, kedy by riaditeľ väznice mohol byť pri takýchto návrhoch motivovaný i snahou o uvoľnenie kapacity „svojej“ väznice. Možnosť takejto tendencie by nemala byť opomínaná, pretože i keď sa nedávnou amnestiou uvoľnili stavy vo väzniciach, vzhľadom na skúsenosti z minulých rokov (predošlých amnestií), je možné očakávať návrat ku stavu, kedy mnohé väznice sú doslova preplnené. V priemere boli, čo sa osôb vo výkone trestu odňatia slobody týka, väznice v roku 2012 zaplnené na 112,92 %, keď však napr. vo väznici Plzeň táto hodnota činila 134,40 % a väznica Heřmanice dokonca 137,62 %.^[Statistická ročenka Vězeňské služby České republiky 2012. [online], s. 37. Odbor správní Generálního ředitelství Vězeňské služby České republiky, 2013 [cit. 2013-06-18]. Dostupné z: http://www.vscr.cz/client_data/1/user_files/19/file/správní/statistiky/Statistické%20ročenky/Ročenka%202012.pdf To so sebou ale nesie mnohé negatívne javy vrátane možného rozporu so základným princípom penológie, podľa ktorého „výkonem trestu nesmí být ponížena lidská důstojnost“.^[HENDRYCH, Igor. Vybrané kapitoly z penologie. Vyd. 1. Opava: Slezská univerzita v Opavě, Fakulta veřejných politik v Opavě, Ústav pedagogických a psychologických věd, 2010, s. 11

Súčasne tento stav sťažuje výkon výchovného pôsobenia na väzňov a vedie, nielen riaditeľov väzníc, ale napr. tiež politikov, k úvahám o väčšom využívaní alternatívnych trestov. Medzi tieto tendencie patrí práve umožnenie premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia ako aj už spomínané zníženie nárokov na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

„Tzv. nevězeňské řešení trestu je v současné době využíváno ve stále větší míře a „paleta“ alternativních možností trestání se stále rozšiřuje. Tyto tresty mají svá opodstatnění, která vyplývají z několika hledisek, z nich jako nejvýznamnější bývají uváděna tyto dvě: a) ekonomické – ve smyslu finančních nároků na státní rozpočet. Náklad na pobyt občanů ve vězeňských zařízeních jsou velkým mandatorním zatížením státního rozpočtu. Jedinec, u kterého je seznáno, že může být napraven i jinak, než pobytem ve vězení, se navíc může dál ekonomicky zapojovat do společnosti a platit státu daně; b) psychologické – resocializace či náprava nemusí být zrovna úspěšná a jedinec naopak může být pobytem ve vězení ještě více poškozen. Často se v této souvislosti hovoří zejména o mladistvých pachatelích trestné činnosti.“HENDRYCH, Igor. Vybrané kapitoly z penologie. Vyd. 1. Opava: Slezská univerzita v Opavě, Fakulta veřejných politik v Opavě, Ústav pedagogických a psychologických věd, 2010, s. 13

Tieto aspekty treba zohľadňovať, avšak na druhej strane, podľa môjho názoru je potrebné vždy prihliadať ku všetkým aspektom veci. Súd musí dôkladne posúdiť všetky okolnosti veci, tak trestného činu samotného (všetky okolnosti jeho spáchania), ako i osoby páchateľa (jeho prístup a správanie počas výkonu trestu odňatia slobody) najmä s prihliadnutím na žiadaný efekt, t. j. náprava páchateľa. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k masovému nástupu, až nadužívaniu inštitútu premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, čo by však nemuselo mať iba žiaduci efekt. Podľa môjho názoru však až pri využití premeneného domáceho väzenia ako akejsi alternatívy na podmienečné prepustenie v zmysle vyššie uvedeného. Hromadné či nečakané zvýšenie využívania tejto alternatívy by mohlo zaskočiť Probačnú a mediačnú službu, ktorej úradníci majú kontrolu dodržiavania výkonu trestu domáceho väzenia vo svojich kompetenciách – trest domáceho väzenia môže mať zmysel a plniť svoj účel iba vtedy, ak je jeho výkon dôsledne kontrolovaný. Súčasne by akýkoľvek trest, teda i trest domáceho väzenia mal „být pro pachatele citelný, následovat co nejrychleji po provinění, být až na výjimky jistý.“tamtiež, s. 10 A táto citeľnosť trestu by nepochybne bola významne znížená, ak by nebol aspoň v rozumne prijateľnej miere zabezpečený výkon represie pri porušení podmienok domáceho väzenia. Najmä by tak tomu bolo v prípade, keď domáce väzenie bude odsúdenému uložené „výmenou“ za ešte nevykonanú časť trestu nepodmieneného odňatia slobody – absencia častých kontrol výkonu tohto trestu (s rizikom následnej sankcie) by len ťažko mohla u odsúdeného viesť k uvedomeniu si, že stále trvá stav, kedy je za svoje predošlé trestné konanie na svojich právach v súlade s platným právom obmedzený; čo potom nemožno považovať za okolnosť smerujúcu k polepšeniu odsúdeného.

S týmto potom priamo súvisia i kontroly dodržiavania podmienok domáceho väzenia zo strany odsúdeného páchateľa príslušnými orgánmi. Tými sú na základe zákona č. 257/2000 Sb., o Probační a mediační službě a o změně zákona č. 2/1969 Sb., o zřízení ministerstev a jiných ústředních orgánů státní správy České republiky, ve zn. poz. předpisů, zákona č. 65/1965 Sb., zákoník práce, ve zn. pozd. předpisů a zákona č. 359/1999 Sb., o sociálně-právní ochraně dětí, ve zn. pozd. předpisů,zákon o Probační a mediační službě, ďalej aj „zákon o PMS“ úradníci Probačnej a mediačnej služby. Zákon o PMS v § 2 odst. 1 mimo iné stanoví, že probáciou sa na účely tohto zákona rozumie kontrola výkonu trestov nespojených s odňatím slobody, vrátane uložených povinností a obmedzení a individuálna pomoc obvineného a pôsobenie na nich, aby viedol riadny život, vyhovel súdom alebo štátnym zástupcom uloženým podmienkam, a tým došlo k obnove narušených právnych i spoločenských vzťahov. Páchateľ je povinný poskytnúť pri kontrole svoju súčinnosť. Osoby, ktoré v danom mieste bývajú s ním, však túto povinnosť nemajú. Najmä od nich nie je možné požadovať umožnenie vstupu do domu či bytu za účelom kontroly prítomnosti páchateľa, ktorý sa v dobe príchodu úradníka PMS môže nachádzať na inom mieste v určenom obydlí. Avšak i vynucovanie vstupu do uvedeného obydlia proti páchateľovej „vůli (za asistence Policie ČR podle zák. č. 273/2008 Sb., o Policii České republiky – srov. zejména § 40 cit. zák.) by pravděpodobně bylo považováno za nepřípustný zásah do domovní svobody ve smyslu čl. 12 Listiny“.tamtiež, s. 313 Kontrolné orgány tak nemajú žiadnu právomoc si vstup vynútiť, avšak podobný negatívny prístup zo strany odsúdeného by mohol mať za následok porušenie podmienok výkonu trestu domáceho väzenia, na čo pamätá § 60 tr. zák., ktorý okrem iného stanoví, že ak páchateľ v dobe od odsúdenia do skončenia výkonu trestu domáceho väzenia inak marí výkon tohto trestu, môže súd premeniť a to i počas doby stanovenej na jeho výkon, trest domáceho väzenia alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody. V prípade, že úradníkovi Probačnej a mediačnej služby odmietne poskytnúť súčinnosť iná osoba v danom obydlí, či ju – napríklad i neúmyselne – mylne informuje o neprítomnosti odsúdeného, mohlo by byť následné zisťovanie skutočného stavu veci veľmi zložitým.

V tejto súvislosti tiež pripomeniem peripetie jednoznačne súvisiace s kontrolou dodržiavania výkonu domáceho väzenia. Mám na mysli elektronické náramky, slúžiace na nepretržitú kontrolu miesta, kde sa odsúdený, vykonávajúci trest domáceho väzenia, ktorý má náramok, zdržiava, a to bez nutnosti vykonávania náhodných kontrol zo strany úradníkov Probačnej a mediačnej služby. Ak teda Ministerstvo spravodlivosti ČR tender na elektronické náramky zrušilo, a to „v přímém důsledku amnestie prezidenta republiky z 1. ledna tohoto roku (…) Amnestie totiž na delší dobu výrazně snížila počet odsouzených vhodných pro využití tohoto typu trestu. Podle původního záměru by tedy zakázka mohla být vnímána jako finančně předimenzovaná, protože počítala s průměrnými stavy odsouzených před amnestií.“Přímý důsledek amnestie: měníme plány na elektronický monitoring odsouzených. ČECHOVÁ, Štěpánka. TISKOVÁ MLUVČÍ MINISTERSTVA SPRAVEDLNOSTI. Justice.cz: Ministerstvo spravedlnosti ČR [online] 2013 [cit. 2013-06-16]. Dostupné z: http://portal.justice.cz/Justice2/MS/ms.aspx?o=23&j=33&k=5795&d=328925 Nemienim v tomto prípade hodnotiť opodstatnenosť tohto rozhodnutia, i keď podľa môjho, už vyššie prezentovaného názoru bude zníženie stavu odsúdených väzňov vo výkone trestu odňatia slobody iba dočasné. Chcem poukázať najmä na nekoncepčnosť zavedenia inštitútu premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia v dobe, kedy iba prebiehalo testovanie elektronických náramkov a celá tiaž kontroly dopadala (a dopadá) výhradne na úradníkov PMS. Domnievam sa, že takýto prístup legislatívcov nebol vhodný a malo sa počkať na zavŕšenie testovania (ktoré bolo úspešné, keď „v průběhu experimentu, který se konal ve všech osmi soudních krajích, prošlo monitorovacím programem celkem 47 osob, z toho 43 odsouzených k trestu domácího vězení a opatření domácího vězení v rámci podmíněného propuštění a čtyři probační úředníci v pilotních střediscích, kteří testovali zejména různé varianty porušení monitorovacího režimu. Z experimentu bylo během jeho konání vyloučeno pouze pět odsouzených, kteří nedodrželi stanovené podmínky monitorovacího programu. Jelikož byl vstup do experimentu dobrovolný (zájemců z řad odsouzených bylo více než zařízení), následovalo za porušení podmínek vyloučení z projektu a obnovení intenzivních namátkových kontrol.)“Elektronický monitoring sníží náklady na věznění: Zkušební provoz elektronického monitoringu prokázal snížení nákladů na vězněné osoby. Vězeňská služba České republiky [online] 2012 [cit. 2013-06-16]. Dostupné z: http://www.vscr.cz/generalni-reditelstvi-19/informacni-servis/aktuality-220/elektronicky-monitoring-snizi-naklady-na-veznenia predovšetkým samozrejme na dodanie elektronických náramkov. Opačný postup podľa môjho názoru vedie k zníženiu efektivity trestu domáceho väzenia a v neposlednom rade k blokovaniu kvalifikovaných úradníkov Probačnej a mediačnej služby úlohami, spočívajúcimi v stereotypných, mechanických kontrolách odsúdených (ktoré mohli byť lepšie, v reálnom čase a automaticky uskutočnené elektronickými náramkami), namiesto napr. výchovného pôsobenia na tieto osoby. Mám za to, že je potrebná nepretržitá on-line kontrola miesta pobytu odsúdeného. Taktiež je podľa môjho názoru potrebné, aby boli dostupné záznamy z kontroly sledovania odsúdeného, ktoré by boli dostatočne preukázateľnými pre sankcionovanie prípadného porušenia povinností z jeho strany. Iba vtedy, keď si osoba, ktorej bola poskytnutá možnosť vykonávať zvyšok trestu mimo väznicu, v domácom prostredí, bude vedomá nepretržitej kontroly dodržiavania ich pravidiel a tiež skutočnosť, že za porušenie pravidiel bude v čo najkrajšej dobe nasledovať postih, môže mať tento trest pozitívny efekt. Do tej doby, kým bude uspokojivo vyriešená otázka diaľkového dohľadu, by najmä nejaké skokové zvýšenie počtu osôb, ktorým bude trest domáceho väzenia ukladaný, a teda i osôb, ktorým bude tento trest uložený premenou za doteraz nevykonanú časť trestu odňatia slobody, bolo kontraproduktívnym, lebo by viedlo najmä k neúmernému zaťaženiu úradníkov Probačnej a mediačnej služby a tiež k oslabeniu rešpektu voči tomuto typu trestu.

Dôvod novely č. 390/2012 Sb.

Už vyššie v článku som konštatovala podľa môjho názoru jednoznačné, že zmienenou novelou sa zákonodarcovia snažili, aby sa v značnej miere obmedzil počet väzňov, ktorí sú odsúdení za drobnú kriminalitu. Novela preto zavádza priaznivejšie podmienky odsúdenému pri podmienečnom prepustení, keďže upravuje možnosť požiadať o podmienečné prepustenie odsúdených vo výkone trestu za prečin, ale aj za zločin, a to opakovane po uplynutí 6-mesačnej doby (rozdiel oproti pôvodnej právnej úprave, nakoľko v zmysle § 331 tr. řádu účinného pred uvedenou novelou mohol odsúdený opakovať žiadosť o podmienečné prepustenie po uplynutí jedného roku od pôvodného zamietavého rozhodnutia). Otázne však je, či postupné zvýhodňovanie postavenia odsúdených oproti minulej právnej úprave je tým najefektívnejším prístupom. Z vývoja právnej úpravy je zrejmé, že podmienky, za ktorých je možné podmienečne prepustiť odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, či uložiť alternatívny trest, sú pre odsúdených čoraz výhodnejšie. Hlavným cieľom zákonodarcov by však nemalo byť vytvorenie priaznivejších podmienok pre prípadných páchateľov trestných činov. Myslím si, že v tomto prípade ide iba o čiastočné riešenie a nepriaznivá situácia vo väzniciach by mala byť riešená skôr možnou reorganizáciou, ale nie v oblasti trestného práva. Trestné právo sa tak stáva nástrojom, prostredníctvom ktorého sa riešia problémy, ktoré s ním samotným vo svojej podstate nesúvisia. Taktiež Ústavný súd ČR konštatoval, že „trest nesmí být prostředkem k řešení jiných společenských problému nebo nástrojem společenských přeměn“.Rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, ÚS 47/1998 Možnosť zjednodušeného postupu pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody preto možno vnímať ako účelovú a nesystematickú. K tomu následne pristupuje aj možnosť premeny výkonu trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia ako zdvojené riešenie danej situácie.

Na strane druhej však treba samotný trest domáceho väzenia vnímať ako alternatívny, ktorý má svoj mimoriadny význam nielen v súvislosti s riešením problému preplnených väzníc, ale najmä sociálny a spoločenský pre odsúdeného a pre jeho rodinu.

Súčasný trestní zákoník síce priamo neupravuje účel trestu tak, ako tomu bolo do 01. 01. 2010 v znení trestního zákona č. 140/1961 Sb., avšak je možné ho dovodiť z trestnej náuky, pričom v účinnom trestním zákoníku je nahradený premietnutím všeobecných zásad trestania do jednotlivých ustanovení o trestných sankciách. Jedným z hlavných cieľov trestu je výchova páchateľov, aby viedli riadny život. Hlavným cieľom takejto výchovnej činnosti je pôsobiť na páchateľa a vychovať ho tak, aby pocítil zodpovednosť za svoje konanie a toto už nikdy neopakoval, naopak, aby sa opätovne zapojil do normálneho života a žil riadny život v súlade s právnym poriadkom. Hovoríme o tzv. individuálnej prevencii. Ďalším významným účelom trestu je výchovné pôsobenie i na ostatných členov spoločnosti, t. j. tzv. generálna prevencia. V tomto smere spomeniem závery R. Fica, ktorý vo svojich názoroch pripúšťa, že v niektorých prípadoch prevencia zmysel má, ale v niektorých prípadoch nie. Výkon trestu, respektíve vyhrážka trestom, môže mať vplyv na potenciálnych páchateľov s priemerných morálnym vedomím. Teda nie na opakovaných kriminálnikov. Tým ale nepopiera svoj zmysel.FICO, R.: Zmysel trestu, filozofické, penologické a právne východiska, Inštitút práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava 1992, s. 26

S poukazom na uvedený účel trestu vnímam prijatie novely č. 390/2012 Sb. ako nie príliš správne smerovanie v oblasti moci zákonodarnej. Trest totiž nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov alebo nástrojom spoločenských noriem, ale prostriedkom na zabránenie odsúdeného v ďalšom páchaní trestnej činnosti, k výchove páchateľa, aby viedol riadny život a tým pôsobiť výchovne i na ostatných členov spoločnosti. Avšak s poukazom na kroky zákonodarnej moci, t. j. predovšetkým pokiaľ ide o zmienenú novelu, mám za to, že na trest sa pozeráme nie z pohľadu práva, ale z politického hľadiska a ekonomiky. Domnievam sa, že i keď sa môže javiť lákavou možnosť úspor mandatórnych výdavkov štátu, keď v roku 2012 „průměrný denní náklad za celou Vězeňskou službu na 1 vězně činil 916 Kč (t. j. náklady na platy, pojistné, ostatní věcné výdaje, FKSP,t. j. Fond kulturních a sociálních potřeb – pozn. autorky kapitálové výdaje a sociální dávky)“,Statistická ročenka Vězeňské služby České republiky - 2012. Odbor správní Generálního ředitelství Vězeňské služby České republiky. s. 22 [online] 2013 [cit. 2013-06-18] Dostupné z: http://www.vscr.cz/client_data/1/user_files/19/file/správní/statistiky/Statistické%20ročenky/Ročenka%202012.pdf pričom celkovo činili náklady, vynaložené na prevádzku Väzeňskej služby ČR po odpočítaní príjmov 6 770 165,20 Kč,tamtiež, s. 19, 20 nie je možné na túto problematiku hľadieť iba z takpovediac finančného uhla pohľadu: prioritou by mala byť skutočnosť, aby sa výhody premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia dostalo tým, u ktorých je šanca na kladné ovplyvnenie ich osobnosti týmto trestom – a súčasne, aby i cez svoju relatívnu prijateľnosť trest domáceho väzenia bol skutočným trestom, teda niečím, čo dokáže na odsúdeného pôsobiť nepríjemným dojmom, ako by iste každý trest mal. Skutočnosť, že dôjde týmto smerovaním k zníženiu stavov vo väznici by malo byť iba príjemným dôsledkom prijatej právnej úpravy.

Záver

Trestná politika Českej republiky sa prístupom k alternatívnemu trestaniu zaradila do bloku štátov, ktoré presadzujú princíp restoratívnej justície. Alternatívne tresty, ku ktorým je zaraďovaný aj výkon trestu domáceho väzenia tak nahradzujú výkon trestu odňatia slobody, pričom umožňujú šetriť náklady, ktoré štát vynakladá na výkon trestu vo väznici a zároveň do určitej miery riešia problémy nedostatku miesta vo väzniciach. Nakoľko však ešte stále nie je úplne doriešený monitorovací systém, ktorý zabezpečuje výkon trestu domáceho väzenia, vnímam aj premenu trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia za nie príliš efektívnu. Podľa V. Kalvodovej však môže byť trest domáceho väzenia účinným prostriedkom ochrany spoločnosti, a následne aj do určitej miery možnosťou, akou štát bude riešiť problémy preplnených väzníc.KALVODOVÁ, V. Domácí vězení – jedna z možných alternativ odnětí svobody? [online].13. srpna 2009. [cit. 2013-07-16]. Dostupné na <http://www.law.muni.cz/sborniky/Days-ofpublic-law/files/pdf/trest/Kalvodova.pdf> Účinným prostriedkom však môže byť trest domáceho väzenia len pri dôslednej on-line kontrole, s okamžitým sankcionovaním porušenia pravidiel. Inak sa tento inštitút minie svojim zamýšľaným účinkom a pre mnohých odsúdených môže byť skôr znamením slabostí štátnej moci. Ako som však uviedla vyššie, som toho názoru, že premenou trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia došlo predovšetkým k úprave možnosti podmienečného prepustenia odsúdeného na slobodu, pričom práve tento právny inštitút prostredníctvom novely č. 390/2012 zákonodarcovia ešte viac zjednodušili. Zdvojenie úpravy upustenia od ďalšieho potrestania odsúdeného vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody je možné vnímať ako nesystémové a vzhľadom na vyššie zmienené, tiež vedúce predovšetkým k hospodárnosti. V tomto zmysle sa preto domnievam, že by bolo vhodné prehodnotiť § 57a tr. zák. a § 333b tr. řádu, pretože dané ustanovenia vnášajú do právnej praxe i teórie niekoľko problémových oblastí.

Zdroje

Literatúra

ŠČERBA, Filip. Alternativní tresty a opatření v nové právní úpravě. Vyd. 1. Praha: Leges, 2011

HENDRYCH, Igor. Vybrané kapitoly z penologie. Vyd. 1. Opava: Slezská univerzita v Opavě, Fakulta veřejných politik v Opavě, Ústav pedagogických a psychologických věd, 2010

VĚTROVEC, Vladislav, Libor NEDOROST, Zdeněk SOVÁK a Zdena ADAMCOVÁ. Zákon o mediaci a probaci: komentář. Praha: Eurolex Bohemia, 2002

KRAHL, M. Elektronicky hlídané domácí vězení. Právní rozhledy. 1998, č. 5

FICO, R.: Zmysel trestu, filozofické, penologické a právne východiska, Inštitút práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava 1992

VĚTROVEC, V., NEDOROST L., SOVÁK Z., ADAMCOVÁ Z. Zákon o mediaci a probaci: komentář. Praha: Eurolex Bohemia, 2002

JELÍNEK, J. a kol. Trestní zákoník a trestní řád s poznámkami a judikaturou. Vyd. 3. Praha: Leges 2012

ŠČERBA, F. Právní úprava nových alternativních trestů. Bulletin advokacie 10/2009

Iné zdroje

Parlament České republiky, Poslanecká sněmovna. Vládní návrh na vydání zákona, trestní zákoník: Sněmovní tisk 410/0, část č. 1/9 Vl. n. z. trestní zákoník - EU [online]. 2008 [cit. 8. 6. 2013], s. 221. Dostupné z: http://www.psp.cz/sqw/text/orig2.sqw?idd=26247

Statistická ročenka Vězeňské služby České republiky - 2012. Odbor správní Generálního ředitelství Vězeňské služby České republiky. [online]. 2013 [cit. 2013-06-18]. Dostupné z: http://www.vscr.cz/client_data/1/user_files/19/file/správní/statistiky/Statistické%20ročenky/Ročenka%202012.pdf

Přímý důsledek amnestie: měníme plány na elektronický monitoring odsouzených. ČECHOVÁ, Štěpánka. TISKOVÁ MLUVČÍ MINISTERSTVA SPRAVEDLNOSTI. Justice.cz: Ministerstvo spravedlnosti ČR [online]. 2013 [cit. 2013-06-16]. Dostupné z: http://portal.justice.cz/Justice2/MS/ms.aspx?o=23&j=33&k=5795&d=328925

Elektronický monitoring sníží náklady na věznění: Zkušební provoz elektronického monitoringu prokázal snížení nákladů na vězněné osoby. Vězeňská služba České republiky [online]. 2012 [cit. 2013-06-16]. Dostupné z: http://www.vscr.cz/generalni-reditelstvi-19/informacni-servis/aktuality-220/elektronicky-monitoring-snizi-naklady-na-vezneni

KALVODOVÁ, V. 2009. Domácí vězení – jedna z možných alternativ odnětí svobody? [online]. 2009 [cit. 2013-06-16]. Dostupné na <http://www.law.muni.cz/sborniky/Days-ofpublic-law/files/pdf/trest/Kalvodova.pdf>

CHALUPA, Z. /člen Republikové soudcovské rady SU ČR/. Červnové zamyšlení. [online] [cit. 2013-07-16]. Dostupné na: http://www.sucr.cz/zpravy-a-stanoviska/slovo-soudce/428-cervnove-zamysleni.html

Právne predpisy a judikatúra

Zákon č. 40/2009 Sb., trestní zákoník, ve znění pozdějších předpisů

Zákon č. 141/1961 Sb., o trestním řízení soudním (trestní řád), ve znění pozdějších předpisů

Zákon č. 257/2000 Sb., o Probační a mediační službě a o změně zákona č. 2/1969 Sb., o zřízení ministerstev a jiných ústředních orgánů státní správy České republiky, ve znění pozdějších předpisů, zákona č. 65/1965 Sb., zákoník práce, ve znění pozdějších předpisů a zákona č. 359/1999 Sb., o sociálně-právní ochraně dětí (zákon o Probační a mediační službě), ve znění pozdějších předpisů

Zákon č. 76/1959 Sb., o některých služebních poměrech vojáků, ve znění pozdějších předpisů

Zákon č. 117/1852 Ř. z. - Zákon trestní o zločinech, přečinech a přestupcích. Dostupné z: http://www.kakanien.info/Show.aspx?ID=1661&AspxAutoDetectCookieSupport=1

Rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, ÚS 47/1998

Ústavní zákon č. 2/1993 Sb., Listina základních práv a svobod

RESUMÉ

Trest domáceho väzenia po novele č. 390/2012 Sb. v právnom poriadku Českej republiky.

Článok je zameraný na problematiku právnej úpravy trestu domáceho väzenia Českej republiky, špecificky na premenu trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia. Autorka sa zameriava predovšetkým na právny rozbor zmien, ktoré v rámci zákona č. 40/2009 Sb., trestní zákoník a zákona č. 141/1961 Sb., o trestním řízení soudním (trestní řád) priniesla novela zákona č. 390/2012 Sb., ktorou sa mení zákon č. 40/2009 Sb., trestní zákoník, ve znění pozdějších předpisů, a některé další zákony, pričom sa pokúsila o načrtnutie konkrétnych pozitívnych, ale i negatívnych aspektov, ktoré s novou úpravou predpisov českého trestného práva súvisia.

SUMMARY

House Arrest Programme after Amendment No. 390/2012 Coll. in the Czech Legislation

The article focuses on the Czech legislation applicable to a house arrest programme, mainly on the change of a sentence of imprisonment to a house arrest program. The author mainly deals with the legal analysis of changes which were introduced by Amendment No. 390/2012 Coll. amending Act No. 40/2009 Coll. (Czech Criminal Code) within the framework of Act No. 40/2009 Coll. (Czech Criminal Code) and Act No. 141/1961 (Czech Criminal Procedure Code), and she outlined specific positive and negative aspects related to the new regulation in the Czech criminal law.

ZUSAMENFASSUNG

Hausarreststrafe nach der Novelle Nr. 390/2012 der Gesetzsammlung in der Rechtsordnung der Tschechischen Republik

Der Artikel befasst sich mit der Problematik der Rechtsregelung der Hausarreststrafe in der Tschechischen Republik, besonders mit der Veränderung der Freiheitsstrafe in Hausarreststrafe. Die Autorin orientiert sich insbesondere auf die Rechtsanalyse der Änderungen, die im Rahmen des Gesetzes Nr. 40/2009 der Gesetzsammlung, Strafgesetzbuch und des Gesetzes Nr. 141/1961 der Gesetzsammlung über das Strafgerichtsverfahren (Strafgerichtsordnung) durch die Novelle des Gesetzes Nr. 390/2012 der Gesetzsammlung, durch die das Gesetz Nr. 40/2009 der Gesetzsammlung, Strafgesetzbuch, in der Fassung der späteren Vorschriften und einige weitere Gesetze abgeändert werden, eingeführt wurden, wobei die Autorin versucht hat, auf konkrete positive sowie negative Aspekte, die mit der neuen Regelung von Vorschriften des tschechischen Strafrechtes zusammenhängen, anzudeuten.

Slovenská advokátska komora
Kolárska 4
813 42 Bratislava
https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/bulletin/archiv

Autor: Mgr. Marcela Nováková