Koncepcia restoratívneho trestania a systém alternatívneho riešenia trestných vecí v Slovenskej republike

JUDr. Jaroslav KLÁTIK 
Katedra verejného práva
Právnická fakulta UMB v Banskej Bystrici 

KLÁTIK, J.:  Koncepcia restoratívneho trestania a systém alternatívneho riešenia trestných vecí v Slovenskej republike. Justičná revue, 60, 2008, č. 1, s. 73 – 85. 

Článok sa zaoberá tzv. koncepciou restoratívneho trestania a v nadväznosti na ňu systematikou alternatívneho riešenia trestných vecí v podmienkach Slovenskej republiky. Autor sa zamýšľa nad tým, či SR po rekodifikácii uplatňuje koncepciu restoratívneho alebo retributívneho trestania, definuje jednotlivé právne termíny v rámci alternatívneho riešenia trestných vecí, ku ktorým priradil konkrétne trestno-hmotné a trestno-procesné inštitúty. Nielen pred rekodifikáciou, ale už pár desaťročí sa diskutuje o ďalšej budúcnosti koncepcie v trestaní páchateľov. Do popredia sa tak dostávajú otázky boja s kriminalitou ako hromadným sociálnym javom, otázky efektívnosti a rýchlosti trestného konania, ale i potreby poškodených. To sú aspekty, ktoré vyzývajú k zmierneniu a humanizácii v trestaní. Povaha a postavenie slovenského trestného práva prešlo v poslednom období nemalými zmenami, počnúc rekodifikáciou, ale i novelami. Spojitosť treba vidieť predovšetkým v princípoch, ktorými sa riadia právne poriadky všetkých demokratických štátov. V Európskej únii, Slovenskú republiku nevynímajúc, sa čoraz viac diskutuje o praktickom uplatnení restoratívneho trestania, tzv. obnovujúcej spravodlivosti, pričom systematika jednotlivých inštitútov alternatívneho riešenia trestných vecí v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku, ako aj ich postupná aplikácia naznačuje, že naše trestné právo zohľadňuje i túto koncepciu. 

1. Trestná politika a jej úloha pri reforme trestného konania 

Trestná politika, resp. zákonodarná činnosť musí zabezpečovať vnútorný súlad ustanovení Trestného zákona, Trestného poriadku a súvisiacich právnych noriem. Z hľadiska legislatívnej a aplikačnej praxe nie je správne oddeľovať hmotnoprávnu a procesnoprávnu stránku odvetvia trestného práva. Je potrebné mať na pamäti komplexnosť riešenia problémov trestným právom.IVOR, J. a kol.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. IURA EDITION, 2006, s. 21.Samotné trestné právo ako aj súvisiace tzv. neprávne vedné odbory (kriminológia, kriminalistika, penológia, atď.) majú niekoľko spoločných čŕt, z ktorých hlavnou je, že svoj predmet skúmania, postupy a prístupy orientujú na základné kategórie trestného práva, t. j. na trestný čin a trest (následok trestného činu), príp. na ochranné opatrenia.Porovnaj: MADLIAK, J. – MADLIAK, A.: Trestné právo hmotné – všeobecná časť. I. Základy trestnej zodpovednosti. ATOM computers, Košice 2000, s. 53. 

Úlohou trestnej politiky je vypracovať pre trestnú legislatívu odporúčania a návody umožňujúce optimálne upraviť najmä definíciu trestného činu, sankčný systém, trestné konanie a výkon sankcií, trestov a ochranných opatrení, ale i takých pojmov ako sú napr. alternatívne riešenia trestných vecí, alternatívne skončenie trestných vecí, procesné a hmotnoprávne alternatívy potrestania páchateľa, odklonov v trestnom konaní, atď. Samotné skúmanie trestno-hmotných a trestnoprocesných inštitútov je namieste najmä z pedagogických a vedeckých dôvodov. Ak reforma trestného práva (rekodifikácia, novelizácia) má dosiahnuť riešenie akceptovateľné rozhodujúcou časťou demokratickej verejnosti, musí sa dosiahnuť spoločenský konsenzus o právnych politických zásadách.Porovnaj: MUSIL, J.: Úloha trestní politiky při reformě trestního práva. Trestní právo, 1998, Orac, č. 1, s. 3. S tým súvisí i rekodifikácia ...