K restoratívnym prvkom hmotnoprávnej úpravy trestania mladistvých v Slovenskej republike

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0179-12. 

JUDr. Štefan ZEMAN 
Katedra trestného práva a kriminológie
Právnická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave 

ZEMAN, Š.: K restoratívnym prvkom hmotnoprávnej úpravy trestania mladistvých v Slovenskej republike; Justičná revue, 68, 2016, č. 2, s. 119 – 136. 

1.    Kriminalita mládeže a restoratívna justícia 

V rámci reakcie spoločnosti na existujúcu kriminalitu je obzvlášť dôležité venovať osobitnú pozornosť práve kriminalite mládeže.Kriminalita mládeže je poruchou v správaní sa mládeže, prejavujúca sa v porušovaní trestnoprávnych noriem. Na účely tohto príspevku ňou budeme rozumieť trestné činy spáchané mladistvými (14/15 – 17 rokov) a činy inak trestné spáchané maloletými osobami (6 – 14/15 rokov). Je potrebné si uvedomiť, že situácie, keď sa mladistvý jedinec dostane do rozporu s určitými právnymi a spoločenskými normami, majú mnohokrát ďalekosiahly vplyv na jeho ďalší život, postoj k týmto normám a ich rešpektovanie v budúcnosti. Práve v tomto období je u mladistvých ešte pomerne široký priestor na formovanie ich právneho a morálneho vedomia, k čomu môže výrazným spôsobom prispievať práve štát prostredníctvom svojej trestnej politiky. Osobitné riziko kriminality mládeže možno vidieť aj v tom, že páchatelia tejto vekovej kategórie sa veľmi ľahko stávajú potenciálnymi recidivistami, ak sa pomocou komplexnej resocializácie vhodnými individuálnymi prístupmi (a postihmi) neodstránia ich nežiaduce protispoločenské návyky získané už v mladom veku. 

Lubelcová uvádza, že mladosť je obdobím sebahľadania, experimentovania a budovania pozície v rovesníckych skupinách, a z hľadiska etáp životného cyklu je pre ňu príznačný vyšší príklon k nonkonformnému správaniu, ktoré sa viac alebo menej môže približovať k hranici delikventného správania.LUBELCOVÁ, G.: Alternatívne tresty v kontexte stratégií spoločenskej regulácie kriminality (od trestajúcej k obnovujúcej spravodlivosti); in: Sociológia, roč. XXXVII., 2005, č. 1, s. 33 – 58. Citlivosť, emocionálna labilita, potreba akceptácie a uznania, krízy dospievania, konfliktné vrastanie do sveta dospelých, to všetko môže viesť k častejším podobám sociálnych zlyhaní a do dôsledkov nepremyslených „mladíckych nerozvážností“. 

To, aby vyšší príklon k nonkonformnému správaniu neviedol k nástupu delikventnej kariéry, môže významne ovplyvňovať aj spôsob spoločenskej reakcie na takéto prejavy mládeže. Neosobný, inštitucionalizovaný represívny zásah môže viesť k stigmatizácii páchateľa a príliš dôrazné a početné intervencie oficiálnych inštitúcií na delikventné prejavy v období detstva a dospievania zvyšujú pravdepodobnosť rozvinutia kriminálnej kariéry neskôr v období dospelosti.VYSUDIL, F.: Trestnoprávna úprava trestania mladistvých v teoretických súvislostiach restoratívnej justície; in: Trestněprávní revue, roč. XIV., 2015, č. 11-12, s. 259. Delikventné prejavy detí a mladistvých možno vo väčšine prípadov považovať za prirodzenú súčasť týchto vekových období, a podľa toho treba hľadať aj náležitú odpoveď. Zbytočná dramatizácia a patologizácia kriminality mládeže môže mať naskrz opačný dôsledok. Zahraničné skúsenosti napr. ukázali, že mladiství prvopáchatelia, u ktorých bola prvá sankcia zvolená ako neformálne prejednanie veci prostredníctvom odklonu, dopustili sa ďalšieho činu vo významne menšom pomere než tí mladiství, u ktorých bola ich prvá sankcia formálna a prísna.HULMÁKOVÁ, J.: Trestání delikventní mládeže; 1. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2013, s. 183. Podľa Kuchtu a Válkovej musia byť preto formy kontroly kriminality mládeže úplne špecifické v porovnaní s represívnym nástrojom uplatňovaným voči dospelým delikventom.KUCHTA, J. – VÁLKOVÁ, H. et al.: Základy kriminologie a trestní politiky; 1 vydanie, Praha: C. H. Beck, 2005, s. 291 – 292. 

Napriek tomu prevláda názor verejnosti, že mladistvý páchateľ by mal byť čo najprísnejšie potrestaný, aby sa poučil a nabudúce si dvakrát rozmyslel, či niečo podobné vykoná, a že trestanie mladistvých je nedostatočné.ZÁRYBNICKÝ, L.: Černobílé vnímaní společnosti mladistvých pachatelů; in: Trestní právo, roč. XVIII., 2014, č. 2, s. 17. Verejnosť vníma prioritne to, akým spôsobom je mladistvý potrestaný, avšak to, čo previneniu predchádzalo, a vôbec dôvod, prečo sa tak stalo, jej už nestojí za pozornosť. Rovnako nie je podstatné, ako a či vôbec ešte možno páchateľa napraviť. Zabúda sa na to, že účelom trestného konania nie je len spravodlivo potrestať páchateľa, ale aj vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.Paragraf 34 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj TZ). V prípade mladistvých to musí platiť oveľa naliehavejšie; súd sa má snažiť viesť mladistvého k tomu, aby našiel v spoločnosti svoje miesto a uplatnenie ako riadny občan.Paragraf 97 ods. 1 TZ. 

Aj z uvedených dôvodov možno vo viacerých krajinách v právnej úprave trestania mladistvých sledovať narastajúci vplyv restoratívnej justície,Z anglického restore – obnoviť, napraviť, ozdraviť. K tomu pozri ZEMAN, Š.: Restoratívna justícia ako aktuálna výzva pre trestný systém a niektoré možnosti inšpirácie; in: Bulletin slovenskej advokácie, roč. XXI., 2015, č. 9, s. 27 – 37. ktorej ideály a prvky sa stali súčasťou mnohých rekodifikácií a novelizácií trestnoprávnych predpisov. Jej východiská sú založené na presvedčení, že pokiaľ má páchateľ prevziať skutočnú osobnú a nie iba formálnu trestnoprávnu zodpovednosť za to, čo svojím trestným činom spôsobil, musí si najprv plne uvedomiť, priznať si a pochopiť svoje konanie v jeho širších sociálnych a faktických súvislostiach, nielen v rýdzo trestnoprávnych dôsledkoch.ČERNÍKOVÁ, V.: Sociální ochrana. Kriminologický pohled na terciární prevenci; Praha: Policejní ...