Restoratívna justícia ako aktuálna výzva pre trestný systém a niektoré možnosti inšpirácie

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0179-12. 

JUDr. Štefan Zeman
interný doktorand na Katedre trestného práva a kriminológie
Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
člen riešiteľských kolektívov viacerých grantových projektov, ako aktívny účastník sa zúčastnil na mnohých medzinárodných konferenciách, publikuje na aktuálne témy doma i v zahraničí. V rámci vedecko-výskumnej činnosti sa zameriava najmä na trestné právo hmotné a kriminológiu

1. K povahe a prínosu restoratívnej justície

Každá spoločnosť si bez ohľadu na stupeň svojej morálnej, hodnotovej, kultúrnej, náboženskej alebo technickej vyspelosti vytvára všeobecné pravidlá a normy, ktorých zachovávanie a dodržiavanie sa očakáva od každého jednotlivca. Absolútne dodržiavanie spoločenských noriem všetkými príslušníkmi spoločnosti, kde by vládla nulová kriminalita je však len utópia a zdá sa, že porušovanie spoločenských pravidiel je prirodzenou súčasťou každej komunity. Jednou z úloh moderného štátu je preto ochrana spoločnosti a jednotlivca pred porušovaním právnych noriem, ako aj zabezpečenie spravodlivého postihu páchateľa a dostatočné preventívne pôsobenie na dodržiavanie zákonov a iných právnych predpisov. Systém trestania a trestnej politiky je imanentným prvkom každého štátu a predstavuje názor spoločnosti na to, čo sa považuje za spravodlivý trest, resp., aká by mala byť správna, adekvátna a efektívna reakcia spoločnosti na porušenie práva.

Druhú polovicu 20. storočia možno pritom označiť nielen za obdobie prevratných politicko-ekonomických zmien, ale súčasne, z hľadiska výkonu trestnej justície, za obdobie hľadania nových foriem spravodlivosti, ktoré by nahradili alebo aspoň doplnili niektoré tradičné, avšak už do istej miery nepružné postupy v trestnom konaní.SOTOLÁŘ, A. – PÚRY, F. – ŠÁMAL, P.: Alternatívní řešení trestních věcí v praxi. Praha: C. H. Beck, 2000, s. 3. Najvýznamnejším prejavom týchto zmien trestnej politiky je vytvorenie podmienok na široké uplatnenie alternatívnych procesných postupov prostredníctvom tzv. odklonov v trestnom konaní, bez nutnosti viesť procesne, dôkazne a časovo náročné konanie pred súdom,V právnej úprave zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov sú takýmito alternatívami v trestnom konaní napríklad podmienečné zastavenie trestného stíhania (§ 216 TP), podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (§ 218 TP), zmier (§ 220 TP), či konanie o dohode o vine a treste (§ 232 TP). resp. hmotnoprávnych podmienok na ukladanie tzv. alternatívnych trestov, ktorých výkon je určitou alternatívou ku v stredoeurópskom priestore stále ešte štandardnému trestu odňatia slobody,Taxatívny výpočet trestov, ktoré umožňuje v trestnom konaní uložiť zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, nájdeme v ustanovení § 32 TZ. Z alternatívnych trestov, v užšom slova zmysle, tu možno spomenúť napr. trest domáceho väzenia (§ 53 TZ), trest povinnej práce (§ 54 až 55 TZ), či peňažný trest (§ 56 až 57 TZ). V širšom chápaní však sem patrí aj trest prepadnutia majetku (§ 58 až 59 TZ), trest prepadnutia veci (§ 60 TZ), trest zákazu činnosti (§ 61 TZ), trest zákazu pobytu (§ 62 TZ), trest zákazu účasti na verejných podujatiach (§ 62a TZ) atď. ako aj podmienok na tzv. alternatívy k potrestaniu,Napr. upustenie od potrestania (§ 40 TZ). ktoré môžu zabezpečiť nápravu páchateľa aj bez uloženia trestu, posilňujúc tak zásadu pomocnej úlohy trestnej represie.

V 80. rokoch 20. storočia postupne vzniká v USA, Kanade, Novom Zélande a v západnej Európe nová trestno-politická koncepcia spravodlivosti, nazývaná restoratívna justíciaZ anglického restore - obnoviť, navrátiť do pôvodného stavu. ako logický dôsledok neúmerného nárastu kriminality v uvedených krajinách a negatívnych následkov s tým spojených.LUBELCOVÁ, G.: Alternatívne tresty v kontexte stratégií spoločenskej regulácie kriminality, s. 2. Dostupné na: www.sav.sk/journals/uploads/02061040Lubelcova.pdf., cit. 12. 12. 2014. Jej východiská sú založené na presvedčení, že pokiaľ má páchateľ prevziať skutočnú osobnú a nie iba formálnu trestnoprávnu zodpovednosť za to, čo svojím trestným činom spôsobil, musí si najprv plne uvedomiť, priznať si a pochopiť svoje konanie v jeho širších sociálnych a faktických súvislostiach, nielen v rýdzo trestnoprávnych dôsledkoch.ČERNÍKOVÁ, V.: Sociální ochrana. Kriminologický pohled na terciární prevenci. Praha: Policejní akademie České republiky, 2005, s. 132. Koncept restoratívnej justície sa pritom opiera, okrem iného, práve o vyššie uvedené alternatívne riešenia trestných vecí, k podstate ktorých patrí najmä snaha individualizovať trestný postih, pozitívne motivovať páchateľa trestného činu k ...