Poškodený a restoratívna justícia trestnom práve procesnom

JUDr. Eva Szabová, PhD.

asistentka na Katedre trestného práva a kriminológie Právnickej fakulty TU v Trnave
v rámci svojej vedecko – výskumnej činnosti sa zameriava na otázky trestného práva procesného, predovšetkým na otázky súvisiace s justičnou spoluprácou v trestných veciach uplatňovanou na úrovni Európskej únie a na otázky dotýkajúce sa problematiky restoratívnej justície.

Szabová, E.: Poškodený a restoratívna justícia trestnom práve procesnom; Bulletin slovenskej advokácie, 22, 2016, č. 1-2, s. 44 - 54.

Úvod

V úvode treba poukázať na to, že do kategórie právnych nástrojov, ktoré stelesňujú alternatívne riešenie trestných vecí na úrovni trestného práva procesného, môžeme de lege lata zaradiť niekoľko inštitútov, ktoré svojou povahou predstavujú prostriedky odkláňania sa od klasického priebehu trestného konania. Inak povedané, ide o skupinu nasledovných odklonov:

– podmienečné zastavenie trestného stíhania,

– podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,

– zmier,

– dohoda o vine a treste,

– trestný rozkaz.Klátik, J.: Koncepcia restoratívneho trestania a systém alternatívneho riešenia trestných vecí v Slovenskej republike. In: Justičná revue, roč. 60, 2008, č. 1, s. 84

Vzhľadom na vyšší počet uvedených prostriedkov bude v ďalšej časti tohto článku osobitná pozornosť zameraná výlučne na analýzu postavenia poškodeného v rámci dvoch vybraných konkrétnych inštitútov, a to trestného rozkazu a dohody o vine a treste. Dôvodom výberu predmetných nástrojov je skutočnosť, že konanie o uložení trestného rozkazu a konanie dohadovacie predstavujú momentálne v podmienkach Slovenskej republiky v aplikačnej praxi najčastejšie využívané zo všetkých vyššie vypočítaných odklonov. Uvedené tvrdenie možno podoprieť informáciami z ostatnej Štatistickej ročenky o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2014. Údaje v nej obsiahnuté totiž vypovedajú o tom, že počet trestných vecí, v prípade ktorých prišlo k uzavretiu dohody o vine a treste dosiahol v sledovanom roku hodnotu 6 850 z celkového počtu 49 644 trestných vecí,Štatistická ročenka o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2014, s. 26 čo prestavuje percentuálnu hodnotu 13,79 %. Pokiaľ ide o uplatňovanie trestného rozkazu, v prípade tohto inštitútu nemáme k dispozícii konkrétne štatistické údaje, ktoré by vypovedali o počte reálne vydaných trestných rozkazov. Súčasne možno vysloviť značnú kritiku vo vzťahu k Ministerstvu spravodlivosti SR ako aj vo vzťahu ku Generálnej prokuratúre SR, ktoré v štatistických ročenkách o činnosti súdov, resp. prokuratúr absolútne opomínajú reflektovať na skutočnosť, že trestné konanie môže byť ukončené nielen prijatím rozsudku v zmysle § 284 TP, ktorým príde k schváleniu dohody o vine a treste či uplatnením odklonov v podobe podmienečného zastavenia trestného stíhania, podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného alebo schválením zmieru, ale súčasne trestným rozkazom, ktorý, ako sa domnievam, požíva skutočne značný význam, pretože jeho dopad na osobu obvineného je rovnaký ako v prípade prijatia ,,klasického“ odsudzujúce rozsudku. V tomto kontexte je preto možné konštatovať, že by bolo viac ako vhodné, aby predmetné inštitúcie v budúcnosti venovali vo svojich štatistických ročenkách tiež priestor pre zhodnotenie uplatňovania tohto významného typu rozhodnutia v rámci aplikačnej praxe jednotlivých slovenských súdov. Zatiaľ možno predmetné údaje iba istým spôsobom dedukovať, a to na podklade údajov obsiahnutých v databáze rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, konkrétne na báze porovnania počtu trestných vecí vyriešených prijatím rozsudku a počtu trestných vecí vyriešených prijatím trestného rozkazu. Takýmto spôsobom možno vyvodiť, že počet trestných vecí, v prípade ktorých prišlo v období od 1. 1. 2015 do 25. 11. 2015 k prijatiu trestného rozkazu predstavuje približnú hodnotu 11 184, kým na druhej strane počet rozsudkovUvedený počet odsudzujúcich rozsudkov však v sebe zahŕňa nielen rozsudky prijaté na hlavnom pojednávaní v zmysle § 284 TP, ale tiež rozsudky prijaté na verejnom zasadnutí, ktorými prišlo k schváleniu dohody o vine a treste. Predmetné typy rozsudkov totiž v rámci systému vyhľadávania rozhodnutí vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR nebolo možné navzájom odfiltrovať, oddeliť. prijatých v danom období predstavuje približný počet 5 587.Uvedené údaje pochádzajú z databázy súdnych rozhodnutí, ktorú vedie Ministerstvo spravodlivosti SR na internetovej stránke: http://www.justice.gov.sk/Stranky/Sudne-rozhodnutia/Sudne-rozhodnutia.aspx Z uvedeného je zrejmé, že k využívaniu inštitútu ...