Finančná analýza je orientovaná retrospektívne, čo znamená, že hodnotí finančnú situáciu podniku na základe dosiahnutých výsledkov, pričom všetky vyhodnotené výsledky sa vzťahujú k minulosti a nedajú sa už zmeniť. Cieľom analýzy „ex post“ je objasniť, prečo bola finančná situácia podniku taká, ako sa zistilo analýzou, čo bolo príčinou nepriaznivých výsledkov hospodárenia alebo naopak, čo prispelo k pozitívnym výsledkom podniku v analyzovanom období. V článku budeme vychádzať z poznatkov teórie podnikových financií o predikčných metódach, stručne popíšeme históriu ich vývoja, najpoužívanejšie predikčné modely, ich klasifikáciu, podstatu a systém hodnotenia a v ďalšej časti článku opäť, tak ako v minulosti, urobíme praktickú aplikáciu vybraných modelov na účtovných údajoch ilustratívnej obchodnej spoločnosti. Pre zachovanie kontinuity praktických príkladov z finančnej analýzy použijeme účtovné údaje za rovnaké obdobie.
Úvod
Východiskom analýzy je teda súčasný stav, ale príčiny, ktoré mu predchádzali, hľadáme v minulosti. Aj napriek retrospektívnej orientácii môže však takáto analýza vyústiť do zaujímavých a praktických poznatkov použiteľných v praxi aj v budúcnosti.
Finančná analýza „ex ante“ je orientovaná perspektívne: jej cieľom je predvídať, t. j. odhadnúť finančnú situáciu podniku v budúcnosti, pričom východiskom predikcie je súčasná finančno-ekonomická situácia podniku. Analýza „ex ante“ používa celý rad metód umožňujúcich predvídať budúci vývoj podniku a včas formulovať opatrenia pre jeho ďalší bezproblémový chod. Vďaka svojmu charakteru a možnostiam uplatnenia v riadení podniku sa tieto metódy označujú aj pojmom „metódy včasného varovania“. V spojitosti s finančnou analýzou „ex ante“ aj analýzou „ex post“ treba zopakovať, že jednotlivé modely a ukazovatele pracujú s účtovnými údajmi, najčastejšie údajmi prevzatými z účtovnej závierky podniku, používajú elementárne i viac zložité matematické prostriedky a ich ekonomické hodnotenia a závery o podniku je vhodné navzájom porovnávať, konfrontovať s použitím viacerých modelov.
Kľúčové indikátory
K najčastejším symptómom krízy, v ktorej sa podnik môže ocitnúť, patria najmä problémy s likviditou a výškou čistého pracovného kapitálu, dosahovanie záporného výsledku hospodárenia či problémy s rentabilitou vloženého kapitálu, ako aj mnohé ďalšie. Základom predikcie, a finančnej analýzy vo všeobecnosti, je vytypovať také ukazovatele dokumentujúce ekonomickú činnosť podniku, ktorých výpovede budú v spojitosti s hodnotením finančnej situácie a spôsobilosti podniku podstatné a signifikantné. Správne zvolené indikátory finančného zdravia testujú kľúčové charakteristiky finančnej situácie podniku a súčasne tak nepriamo odrážajú pôsobenie najdôležitejších činiteľov externého a interného prostredia, v lepšom prípade zahŕňajú do hodnotenia aj často takmer nepostihnuteľné synergické efekty, ktoré môžu v praxi nastať.
Okrem zmysluplného ekonomického obsahu závisí konkrétna podoba predikčných modelov od použitých matematických, matematicko-štatistických alebo neštatistických metód. Známe predikčné modely, často diskutované v teórii a pomerne frekventovane používané v praxi, majú viac alebo menej zložitú konštrukciu a myšlienkový základ. Problémom použiteľnosti a úspešnej aplikácie predikčných modelov môže byť prílišná jednoduchosť alebo naopak príliš zložitý, sofistikovaný charakter riešení, ktorý neprispieva k zrozumiteľným a spoľahlivým výsledkom. Užitočné je vzájomné porovnanie výstupov viacerých modelov, pričom treba vziať do úvahy, o aké modely ide, kedy vznikli, v akých konkrétnych ekonomických podmienkach atď.
Z histórie predikcie
Finančnú situáciu podniku ovplyvňuje veľké množstvo činiteľov. Úlohou finančnej analýzy je určiť, ktoré činitele a s akou intenzitou sa na formovaní finančnej situácie podieľajú. Tieto činitele sa vzhľadom na charakter ...