Horizontálna a vertikálna analýza účtovných výkazov – účtovné výkazy a účtovné položky

Metodika vertikálnej a horizontálnej analýzy účtovných výkazov

Horizontálna analýza

Metodická stránka horizontálnej analýzy je relatívne jednoduchá. V rozsahu limitovanom údajmi účtovnej závierky za jediné účtovné obdobie skúma analýza súvahy vedená po horizontále (aktíva a pasíva usporiadané vedľa seba – horizontálne) vzájomné vzťahy medzi majetkom a zdrojmi jeho krytia, medzi aktívami a pasívami, tzn. že overuje platnosť tzv. bilančných pravidiel:

• zlatého bilančného pravidla, podľa ktorého je prípustné použiť na finančné krytie stálych aktív (SA) len také finančné zdroje, ktoré má podnik dlhodobo k dispozícii, t. j. vlastné imanie (VI) a dlhodobý cudzí kapitál (DCK). Žiaducim stavom je relácia:

SA < VI + DCK alebo SA < (VI + DCK) < 0 (1a)

Objem stálych aktív je menší ako dlhodobé zdroje financovania, podnik má dostatok kapitálu, čo však nemusí byť jednoznačne jeho prednosťou. Ďalšie hodnotenie závisí od skutočnosti, či dlhodobý kapitál kryje len trvalú potrebu zásob (TPZ), čo je žiaduci stav, alebo väčšiu časť obežných aktív. Táto situácia môže znamenať, že podnik nevyužíva efektívne svoje finančné zdroje, je prekapitalizovaný.

Vzťahu (1a) zodpovedá v oblasti obežných aktív (OA) nasledovný vzťah:

OA > KCK alebo OA – KCK > 0 (1b)

Podľa teórie podnikových financií dlhodobými zdrojmi má byť financovaná aspoň trvale viazaná (trvale sa obracajúca) časť zásob, obmedzuje sa tak realizačné riziko: pri platobných problémoch krátkodobého charakteru nie je potrebné uvoľniť z trvale potrebného obežného majetku peňažné prostriedky a ohroziť tak prevádzku, ale postačí zhruba inkasovať krátkodobé pohľadávky.

Už na prvý pohľad je zrejmé, že rozumné hodnotenie sa nezaobíde bez posúdenia ďalších skutočností, napr. určenia potrebnej výšky trvale viazaných zásob.

SA > VI + DCK alebo SA – (VI + DCK) > 0 (2a)

Ak reláciu medzi stálymi aktívami a dlhodobým kapitálom (VI a DCK) vyjadruje tento vzťah, podnik je podkapitalizovaný a tento stav môže signalizovať vážne problémy v oblasti likvidity a platobnej schopnosti.

Pre oblasť obežných aktív vtedy platí:

OA < KCK alebo OA < KCK < 0 (2b)

Výška rozdielu (OA – KCK) znamená nekrytý dlh podniku; vypovedá o tom, že podnik použil krátkodobý cudzí kapitál (KCK) na financovanie stálych aktív, dôsledkom čoho je skutočnosť, že povinnosť vrátiť dlh mu vznikne skôr, ako dôjde k reprodukcii stálych aktív. Podnik tým ohrozuje svoju finančnú stabilitu a porušuje ďalšie pravidlo, a to:

• zlaté pravidlo financovania – je v podstate obmenou zlatého bilančného pravidla; jeho akceptovanie vyžaduje, aby bol zachovaný súlad medzi disponibilitou s finančnými zdrojmi a životnosťou majetku obstaraného z týchto zdrojov, tzn. že dlhodobý majetok má byť krytý konsolidovanými finančnými zdrojmi;

Z rozdielu (OA – KCK), ktorý nazývame čistým pracovným kapitálom, sa dajú získať ďalšie cenné poznatky.

• zlaté pravidlo vyrovnania rizika – toto pravidlo požaduje, so zreteľom na riziko zadlžovania sa, aby vlastné zdroje podniku prevyšovali cudzí kapitál, príp. aby pomer vlastného a cudzieho kapitálu bol vyrovnaný, t. j. v pomere 1 : 1. V rozvinutých trhových ekonomikách Európy sa považuje za krajnú, ešte prijateľnú hranicu zapojenia cudzieho kapitálu jeho 70 % podiel. [Zalai, K. a kol. (2013): Finančno-ekonomická analýza podniku. 8. doplnené a prepracované vyd. Bratislava, Sprint dva, 2013]

V prípade, že sú k dispozícii časové rady absolútnych ukazovateľov súvahy, napr. za štyri po sebe nasledujúce účtovné obdobia, je možné vyčísliť ich zmenu ako absolútny rozdiel stavov za porovnávané obdobia, napr.:

zmena2013/2012 = stav2013 – stav2012
(v peňažnom vyjadrení)

alebo jej percentuálne vyjadrenie k východiskovému roku:

Pri dlhších časových radoch (napr. 5 až 10 rokov) sa počítajú absolútne rozdiely, ako aj ich percentuálne vyjadrenie jednak oproti základnému roku, ktorý sa nemení (bázické indexy), jednak ako ...