Finančná situácia podniku je zložitá, viacrozmerná skutočnosť vystavená mnohým dynamickým zmenám vo vnútri podniku i v jeho okolí, a preto je na jej vyjadrenie potrebná celá sústava ukazovateľov, ktoré aspoň čiastočne dokážu zachytiť jej najdôležitejšie stránky.
Pomerové ukazovatele sú vo svete najpoužívanejším metodickým nástrojom finančnej analýzy a toto platí aj v našich podmienkach, kde sú už štandardnou súčasťou ekonomických rozborov najmä väčších podnikov. Pomerové ukazovatele vyjadrujú jednotlivé stránky finančnej (ekonomickej) situácie podniku prehľadne, v kvantitatívnej podobe. Umožňujú relatívne rýchlo a bez väčšej námahy či nákladov získať obraz o finančnom zdraví podniku, ohodnotiť jeho bonitu a dôveryhodnosť. Zo samotnej podstaty ich konštrukcie vyplýva, že pri porovnávaní podnikov na základe pomerových ukazovateľov sú odstránené niektoré prekážky porovnateľnosti, ktoré sú prítomné pri porovnávaní absolútnych ukazovateľov, ako napr. vplyv veľkosti podniku na hodnoty absolútnych ukazovateľov.
Praktický príklad obchodnej spoločnosti ABC, s. r. o., demonštruje výpočet a interpretáciu výsledkov pomerovej finančnej analýzy, ako aj nájdenie súvislostí medzi hodnotenými ekonomickými javmi.
Hlavné charakteristiky finančnej situácie podniku v pomerovej analýze
Finančné zdravie podniku sa pri použití pomerových ukazovateľov dekomponuje do štyroch oblastí, ktoré ho charakterizujú. Hlavné skupiny ukazovateľov a súčasne oblasti analýzy tvoria: ukazovatele likvidity, ukazovatele aktivity (riadenia aktív), ukazovatele zadlženosti (riadenia dlhu, resp. finančnej štruktúry), ukazovatele rentability (výnosnosti) a ukazovatele trhovej hodnoty (postavenia na finančnom trhu).
Ide o tie stránky činnosti podniku, do ktorých sa premieta celý jeho transformačný proces (výroba výrobkov, poskytovanie služieb alebo predaj tovaru), všetky vnútorné i vonkajšie podmienky, v ktorých sa uskutočňuje, riziko systematické – neovplyvniteľné i nesystematické – ovplyvniteľné správaním podniku.
Likvidita je charakteristika, ktorá je dôležitá najmä z pohľadu veriteľov podniku. Je daná stavom likvidných aktív v pomere k splatným dlhom, či už sú to úvery, záväzky, alebo aj rezervy, ktoré sa majú čerpať na úhradu avizovaných záväzkov.
Univerzálne však neplatí čím vyššia likvidita, tým lepšie, pretože za nadmernou výškou likvidných prostriedkov v peňažnej forme sa môžu skrývať nevyužité príležitosti podniku.
S likviditou úzko súvisí zadlženosť podniku, a naopak. Vyššia zadlženosť vyžaduje viac likvidných prostriedkov na úhradu dlhov, teda vyššiu likviditu.
Príliš vysoký stav cudzích zdrojov (návratného kapitálu) vo finančnej štruktúre zvyšuje riziko podniku, pretože na to, aby podnik mohol splácať dlh, musí produkovať zisk a tento musí byť aj krytý peňažnými príjmami, čo znamená, že podnik nielen fakturoval, ale aj inkasoval tržby za svoje výkony pre odberateľov. Pomer vlastných a cudzích zdrojov 1 : 1 hovorí o vyrovnaní rizika, prípustný je aj vyšší podiel dlhu, ale len za predpokladu, že podnik tvorí zisk a má dostatočnú likviditu.
Aktivita vypovedá o tom, ako aktívne, užitočne podnik využíva svoj majetok, svoje aktíva. Na konštrukcii ukazovateľov aktivity vidno, že aktivita majetku sa zisťuje ako pomer príslušnej zložky majetku (aktíva) k vybraným ukazovateľom, ktoré predstavujú ďalšie dôležité kritérium podnikovej činnosti, akými sú tržby, náklady podniku a pod. Ukazovatele aktivity predstavujú tri základné skupiny – druhy ukazovateľov, ktoré zhodne vypovedajú o využívaní ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies