Kríza vo všeobecnosti je časový úsek, ktorý charakterizuje zložitý a ťažko prekonateľný stav, po ktorom môže nastať zásadná zmena vo vývoji. Právna úprava krízy a povinnosti štatutárneho orgánu spoločnosti v kríze sú upravené v § 67a až § 67i Obchodného zákonníka.
Podstatou legislatívnej úpravy je zákaz uspokojovania nárokov členov spoločnosti a štatutárnych orgánov pred uspokojovaním pohľadávok veriteľov v období krízy. Ustanovenia o spoločnosti v kríze sa vzťahujú len na spoločnosť s ručením obmedzeným, akciovú spoločnosť, jednoduchú spoločnosť na akcie a komanditnú spoločnosť, ktorej komplementárom nie je žiadna fyzická osoba. Spoločnosťou v kríze nemôžu byť banky, poisťovne, správcovské spoločnosti a podobné finančné inštitúcie.
Obsah:
1. Vymedzenie spoločnosti v kríze
1.1 Spoločnosť v úpadku
1.2 Hrozba úpadku spoločnosti
2. Plnenia nahradzujúce vlastné zdroje
1. Vymedzenie spoločnosti v kríze
Podľa § 67a ods. 1 Obchodného zákonníka je spoločnosť v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Kríza v zákonnom význame teda predstavuje úpadok alebo hrozbu úpadku.
1.1 Spoločnosť v úpadku
Úpadok je legislatívny pojem používaný v súvislosti s nepriaznivou ekonomickou situáciou. Nazývame tak objektívny stav, ktorý nastáva nezávisle od rozhodnutia subjektu. Úpadok spoločnosti je upravený v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa § 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa spoločnosť nachádza v úpadku, ak je predlžená alebo platobne neschopná. Spoločnosť v úpadku môže byť postihnutá platobnou neschopnosťou, ale nemusí byť v predlžení a naopak. Ak spoločnosť podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.
Podľa § 3 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii predlžený je ten, kto:
- je povinný viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve,
- má viac ako jedného veriteľa,
- hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku (má záporné vlastné imanie).
Príklad č. 1:
Spoločnosť má celkovú hodnotu majetku 30 000 €. Voči dvom obchodným partnerom eviduje záväzok vo výške 35 000 €. Záporný rozdiel medzi hodnotou majetku a hodnotou záväzku vypovedá, že spoločnosť je predlžená.
Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť, a prihliada sa aj na očakávané výsledky správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. Záväzok podriadenosti upravuje § 408a Obchodného zákonníka, ide o zmluvné dojednanie, na základe ktorého bude veriteľova pohľadávka v prípade úpadku uspokojená až po uspokojení pohľadávok ...