Riadenie firmy spadá väčšinou pod manažérske kompetencie, resp. právomoci hlavného účtovníka. Článok sa bližšie zaoberá analýzou transakcií s majetkom a ukáže oba prístupy pri účtovnom prípade – nákup materiálu, ktorý sa účtuje pri obstaraní na faktúru spôsobom účtovania zásob A aj B. Spôsob A účtovania zásob je prehľadnejší, pohyb zásob je viditeľný priamo v hlavnej knihe, no v menších účtovných jednotkách sa viac využíva spôsob B. Pri oboch metódach účtovania by sa však mala viesť analytická evidencia.
Interný audit je nezávislá, objektívna, ubezpečovacia a konzultačná činnosť zameraná na pridávanie hodnoty a zdokonaľovanie procesov v organizácii. Pomáha organizácii dosahovať jej ciele tým, že prináša systematický metodický prístup k hodnoteniu a zlepšovaniu efektívnosti riadenia rizík, riadiacich a kontrolných procesov a správy a riadenia organizácie.
Uvedenú definíciu interného auditu obsahuje i Etický kódex Inštitútu interných audítorov, ktorý je možné nájsť na stránke www.skiia.sk. Táto všeobecná definícia je prekladaná do rôznych jazykov. Bola prijatá na základe celosvetovej diskusie interných audítorov, ktorá prebehla ešte v rokoch 1998 – 1999 na zorganizovanom zasadnutí Medzinárodného inštitútu interných audítorov (www.theiia.org).
Ako bolo zmienené v predchádzajúcom príspevku (Interný audit v oblasti externých vzťahov účtovnej jednotky), interný audit sa môže zabezpečiť aj externe, resp. účtovná jednotka si môže zriadiť samostatné oddelenie, ktoré by sa napríklad hodnotením rizík, ale i analýzou vnútorných procesov zaoberalo.
V praxi riadenie firmy spadá väčšinou pod manažérske kompetencie, resp. právomoci hlavného účtovníka. Aký je rozdiel v manažérskom prístupe a prístupe interného auditu k špecifickému problému? Keďže sa budeme zaoberať bližšou analýzou transakcií s majetkom, ukážeme si tieto dva prístupy pri účtovnom prípade – nákup materiálu, ktorý sa účtuje pri obstaraní na faktúru spôsobom B účtovania zásob priamo na účet 501 – Spotreba materiálu nasledovne: 501 (343)/321.
Avšak, ak má účtovná jednotka povinnosť (externého) auditu, musí účtovať spôsobom A, v takomto prípade má voľbu účtovania prostredníctvom použitia kalkulačného účtu 111 – Obstaranie materiálu, t. j. 111 (343)/321 a následne materiál naskladní v obstarávacej cene zápisom 112/111.
Paragraf 43 ods. 8 postupov účtovania totiž definuje, že pri účtovaní spôsobom A sa môžu nákupy materiálu účtovať priamo na účte 112 – Materiál na sklade. Spôsob A účtovania zásob je prehľadnejší, pohyb zásob je viditeľný priamo v hlavnej knihe, no v menších účtovných jednotkách sa viac využíva spôsob B. Pri oboch metódach účtovania by sa však mala viesť analytická evidencia definovaná v § 45 postupov účtovania pre podvojné účtovníctvo.
Účtovný prípad
| Manažér
|
Nákup materiálu
| cieľ
| rozhodnutia
|
zabezpečiť dostatok
objednaného materiálu
| Koľko?
V akej kvalite?
Kedy?
Ako – t. j. akým spôsobom sa dopraví?
|
Audítor (resp. účtovník)
|
Účtovný zápis
501 (343)/321
alebo 111 (343)/321
| cieľ
| audítorský postup
|
Bolo dodané to, čo bolo schválené?
Je všetko na sklade v požadovanom množstve? Nechýba faktúra?
Je správna cena?
| preverovanie objednávok,
došlých faktúr,
dobropisov,
fyzická inventúra zásob
|
Moderný interný audit sa nezameriava len na účtovný aspekt, ale i na kontrolu vnútropodnikových operácií – mal by byť akýmsi poradcom, je vhodné dôsledne poznať i možnosti softvérového programu, mali by sa preverovať napríklad stavebné či investičné kontrakty (napríklad nákup stroja pre potrebu zvýšenia produkcie).
Jednoducho zhrnuté: cieľom je sledovať vybraný proces od začiatku do konca. Po stanovení konkrétneho cieľa sa môžu urobiť nasledovné kroky: vykonanie fyzického prepočtu (napríklad už spomínaných zásob a následne overiť fyzický stav s účtovným, resp. so spotrebou materiálu), preskúmanie dokumentov, priame overovanie skutočností u pracovníkov firmy, resp. vyžiadanie písomných potvrdení, pozorovanie.
Dôležité sú i výpočty a analýzy a následné porovnávanie vzniknutých rozdielov. Mali by sa vykonať testy, vybrať vzorky (napríklad pomocou metódy štatistického výberu) a všetko zhrnúť do záverečnej správy.
Audítor môže použiť rôzne rozhodovacie metódy, napríklad grafické metódy prostredníctvom grafov, metódy skupinového rozhodovania (brainstorming, brainwriting, Swot analýza...) alebo ďalšie metódy (analýza nákladov a prínosov – Cost Benefit Analysis, metóda analýzy kritickej cesty atď.).
Obsah:
1. Posúdenie rizika
2. Testovanie dlhodobého (ne)hmotného majetku
3. Existencia majetku a vlastnícke vzťahy
4. Posúdenie účtovania a ocenenia majetku
Záver
1. Posúdenie rizika
Na začiatku príspevku sme si povedali o výbere vzorky, jej veľkosť je závislá od posúdeného rizika. Ak sa sústredíme výhradne na účtovný interný audit, zohľadňujú sa nasledovné skutočnosti:
- Nastali nejaké významné ekonomické, resp. legislatívne zmeny, ktoré by mohli spôsobiť nesprávne vykázanie základu dane?
- Nastali zmeny v postupoch účtovania, ktoré by sa mali zohľadniť?
- Mohlo dôjsť v účtovnej jednotke k podvodu, existujú obchodné vzťahy so závislými osobami?
- Vykonáva účtovná jednotka zložité neobvyklé transakcie – či už interné (napríklad vo výrobnom procese), alebo z pohľadu DPH, dane z príjmov? Rizikom môže byť i situácia, ak manažment alebo iný riadiaci pracovník zasahuje do účtovníctva účtovnej jednotky, ak sa stanovia príliš subjektívne odhady rezerv, opravných položiek alebo ak sa manuálne spracováva príliš mnoho účtovných dokladov bez automatizácie (chyba z titulu ľudského faktora).
Z praxe možno konštatovať, že významné riziká sa väčšinou týkajú významných nerutinných transakcií účtovnej jednotky (vyplývajúcich napríklad zo zmeny trhu, výroby, novej zákazky, softvérových zmien), ale i komplikovaných (neštandardných) prípadov, ktoré vyžadujú odborníkov, ako je právnik alebo daňový poradca.
Príklad č. 1:
Rizikový prípad v účtovnej jednotke – krádež firemného automobilu
ÚJ, platiteľ dane, si pri kúpe služobného vozidla v októbri v roku 2023 odpočítala daň v hodnote 3 200 € (cena bez DPH 16 000 € + 3 200 € = 19 200 €).
Auto podnikateľ používal do 30. 3. 2024, kedy mu bolo odcudzené.
DPH sa odviedla vo výške odpočítanej dane, ktorá bola znížená o pomernú časť DPH zodpovedajúcu daňovým odpisom, keďže automobil je odpisovaný majetok. Účtovne sa auto odpisuje 5 rokov, daňovo 4 roky.
Mesačný účtovný odpis = OC: 16 000 € / 5 rokov x 12 m. = 266,67 €, zaokrúhľovanie odpisov je matematicky. ÚJ má v internej smernici povinnosť účtovania odpisu aj v mesiaci vyradenia.
Daňový odpis k 31. 12. 2023 [vstupná (OC) cena z fa: 16 000 € : 48 x 3] (účtovné odpisy sú iné – odpisový plán nie 4 roky, ale 5 rokov)
| 1 000
|
DPH (20 %) zodpovedajúca odpisom k 31. 12. 2023 (1 000 x 0,20)
| 200
|
Odpočítaná daň (účet 343) znížená o pomernú časť zodpovedajúcu odpisom (3 200 - 200)
| 3 000
|
V účtovnej jednotke nastali nasledovné účtovné prípady:
| Dátum
| Popis účtovného prípadu
| Účtovnézobrazenie
| Suma v eurách
|
MD
| D
|
1.
| 1. 10. 2023
| Kúpa vozidla
|
|
|
|
– cena celkom
|
| 321
| 19 200,00
|
– cena bez DPH
| 042
|
| 16 000,00
|
– DPH
| 343
|
| 3 200,00
|
2.
| 10. 10. 2023
| Zaradenie auta do používania
| 022
| 042
| 16 000,00
|
3.
| 7. 12. 2023
| Úhrada faktúry za vozidlo
| 321
| 221
| 19 200,00
|
4.
| Účtovné odpisy
| 6x mesačný odpis (3 m. v roku 2023 + 3 m. v roku 2024)
| 551
| 082
| 1 600,02
|
1. 10. – 31. 3. 2024
| 6 x 266,67 = 1 600,02
|
|
|
|
z knihy DHM
|
|
|
|
|
5.
| 30. 3. 2024
| – zúčtovanie účtovnej zostatkovej ceny (16 000 – účtovné odpisy 1 600,02)
| 549
| 082
| 14 399,98
|
|
| – vyradenie z majetku v OC
| 082
| 022
| 16 000,00
|
6.
| 30. 3. 2024
| Vrátenie pomernej časti odpočítanej DPH z daňovej zostatkovej ceny k 31. 12. 2023
| 549
| 343 AE
| 3 000
|
Overovací postup audítora (účtovníka) pri krádeži firemného automobilu: ÚJ odviedla sumu 3 000 € z daňovej zostatkovej ceny k 31. 12. 2023, ktorá bola 15 000 €.
Kontrola správnosti:
Vstupná cena 16 000 € - daňové odpisy v r. 2023 v hodnote 1 000 € = 15 000 € x 20 % (t. j. x 0,2) = 3 000 €.
|
Legislatívny rámec:
ÚJ účtovala o tomto prípade v súlade s § 52 ods. 10 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve na ťarchu účtu 549 – Manká a škody v prospech účtu 343. Podľa uvedeného ustanovenia platí, že DPH, ktorú je platiteľ povinný odviesť, zvýši hodnotu jeho škody vzniknutej v dôsledku krádeže.
Z daňového pohľadu sa postupovalo podľa § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Otázka:
Je potrebné v zmysle § 53 ods. 5 odviesť DPH na výstupe napríklad pri sprenevere, podvode? V ktorý deň ...