Finančná a hospodárska kríza v minulosti, ale aj pandémia COVID-19 a s ňou spojené nepriaznivé až likvidačné ekonomické dosahy na podniky potvrdzujú nevyhnutnosť, aby podniky pravidelne diagnostikovali svoje finančné zdravie a na základe získaných výsledkov dokázali nielen predvídať svoju budúcnosť, ale najmä vytvárať si rezervné zdroje na prežitie kríz. Poznanie finančnej situácie podnikov je rovnako dôležité z pohľadu štátu ako „garanta ich prežitia“ s vypracovaným účinným systémom podpory pri kritickom vývoji v ekonomike ako celku. Jednu z možných metodík finančno-ekonomického hodnotenia podniku na uvedený účel prezentujeme v tomto článku na príklade reálne jestvujúceho podniku – hotela.
Hodnotenie finančnej situácie podniku je neodmysliteľnou súčasťou jeho finančného riadenia a nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia bezproblémového fungovania podniku v prítomnosti i budúcnosti. Ako sa ukázalo už nespočetnekrát, užitočným nástrojom na hodnotenie finančnej pozície a spôsobilosti podniku je metóda finančnej analýzy. Ide o komplexnú metódu, pretože v rámci jej koncepcie a myšlienkových postupov sa uplatňuje celý rad čiastkových metód a ukazovateľov užitočných na hodnotenie podniku a tiež predikciu jeho budúceho vývoja.
Redakčná poznámka:
Z dôvodu veľkého počtu tabuliek a grafov je článok zalomený na jeden stĺpec. Tiež rozsiahla analýza hotela Alize je daná ako príklad na pokračovanie, aby boli oddelené časti článku pre väčšiu prehľadnosť.
Obsah:
1. Predmet činnosti analyzovaného podniku
2. Metodika finančno-ekonomického hodnotenia
3. Vstup do analýzy: analýza makroprostredia
4. Protipandemické a podporné opatrenia v odvetví cestovného ruchuStručný popis niektorých podporných opatrení
Dotácie na nájomné
Prvá pomoc zamestnávateľom, zamestnancom a živnostníkom
Iné formy pomoci
5. Vstup do analýzy
6. Analýza účtovných výkazov
Horizontálna analýza súvahy
Horizontálna analýza aktív
Horizontálna analýza pasív
Horizontálna analýza nákladov a výnosov
Vertikálna analýza aktív
Vertikálna analýza pasív
Vertikálna analýza výkazu ziskov a strát
7. Analýza likvidity
8. Analýza zadlženosti
9. Analýza aktivity
10. Analýza rentability
11. Priemerné vážené náklady kapitálu (WACC)
12. Záver
Literatúra
1. Predmet činnosti analyzovaného podniku
Analyzovaným podnikom je hotel pôsobiaci už niekoľko desiatok rokov na slovenskom trhu, ktorý pomenujeme fiktívnym obchodným menom ALIZE s.r.o. (ďalej len ALIZE). Podľa Klasifikácie ekonomických činností SK-NACE (www.sknace.sk) patrí činnosť hotela do kategórie 55.10.0 Hotelové a podobné ubytovania. Uvedený fakt je dôležitý nielen pre štatistické vykazovanie, ale má opodstatnenosť aj z hľadiska finančno-ekonomickej analýzy – pri porovnávaní dosiahnutých výsledkov, ktoré je vhodné konfrontovať práve s podnikmi patriacimi do rovnakej skupiny SK-NACE.
Príklad: hotel Alize
Podľa výpisu z Obchodného registra SR (www.orsr.sk) tvorí predmet podnikania spoločnosti ALIZE sprostredkovanie rôznych činností plus maloobchod a veľkoobchod v rozsahu voľných živností, ale najmä činnosti spojené s prevádzkovaním ubytovacích a pohostinských zariadení a tiež služby sociálno-zdravotného charakteru. Ďalšou dôležitou oblasťou podnikania je gastronómia, ktorú hotel realizuje na vysokej úrovni vo vlastnej reštaurácii; okrem uvedených služieb ponúka na prenájom priestory pre organizovanie akcií rôznorodého charakteru: od rodinných až po firemné či spoločenské. Z pohľadu finančnej analýzy a následného hodnotenia podniku je portfólio poskytovaných služieb mimoriadne dôležité, pretože v čase krízy môžu byť práve alternatívne činnosti hotela východiskom či podmienkou jeho prežitia.
Spoločnosť ALIZE účtuje v sústave podvojného účtovníctva a v súlade so zákonom o účtovníctve je ako účtovná jednotka začlenená do príslušnej veľkostnej kategórie účtovných jednotiek: podmienky pre zaradenie stanovuje § 2 ods. 6 – 8 tohto zákona; prehľadne sú spracované v Tabuľke č. 1, pričom platí, že zatriedenie je podmienené splnením minimálne 2 podmienok, a to za dve bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobia.
Začlenenie účtovnej jednotky do konkrétnej veľkostnej kategórie je dôležité nielen z hľadiska vedenia účtovníctva, použitých postupov účtovania a výberu správneho vzoru účtovnej závierky, ale je kľúčovým aj pre pochopenie účtovných a ekonomických súvislostí medzi údajmi účtovnej závierky.
Tabuľka č. 1: Kategorizácia účtovných jednotiek podľa veľkosti
| Podmienky
| Mikro účtovná jednotka
| Malá účtovná jednotka
| Veľká účtovná jednotka
|
| 1. Priemerný prepočítaný počet zamestnancov
| menej ako 10
| viac ako 10, ale menej ako 50
| viac ako 50
|
| 2. Čistý obrat
| menej ako
700 000 €
| viac ako 700 000 €,
ale menej ako 8 000 000 €
| viac ako 8 000 000 €
|
| 3. Celková suma majetku
| menej ako
350 000 €
| viac ako 350 000 €, ale menej ako 4 000 000 €
| viac ako 4 000 000 €
|
Zdroj: sprac. na základe zákona o účtovníctve
Tabuľka č. 2 obsahuje všetky kritériá pre veľkostné zatriedenie hotela ALIZE ako účtovnej jednotky v analyzovaných rokoch 2015 – 2020.
Tab. 2 Veľkostná kategorizácia hotela ALIZE v r. 2015 – 2020
| Účtovné obdobie
| Účtovné obdobia rozhodujúce pre zaradenie do veľkostnej
kategórie
| Priemerný
prepočítaný počet zamestnancov
| Celková suma
majetku (v €)
| Čistý
obrat (v €)
| Kategorizácia
|
| 2013
| nepodliehalo kategorizácii
| 0
| 1 752 241
| 411
| X
|
| 2014
| 2013 a 2012 alebo sa ÚJ rozhodla postupovať ako mikro ÚJ
| 0
| 4 728 587
| 0
| Mikro ÚJ
|
| 2015
| 2014, 2013
| 13
| 5 521 193
| 476 403
| Mikro ÚJ
|
| 2016
| 2015, 2014
| 18
| 5 492 154
| 1 237 748
| Malá ÚJ
|
| 2017
| 2016, 2015
| 31
| 5 599 487
| 1 738 389
| Malá ÚJ
|
| 2018
| 2017, 2016
| 33
| 7 396 359
| 1 881 148
| Malá ÚJ
|
| 2019
| 2018, 2017
| 36
| 7 565 714
| 2 220 265
| Malá ÚJ
|
| 2020
| 2019, 2018
| 38
| 8 405 386
| 1 132 419
| Malá ÚJ
|
Zdroj: sprac. na základe účtovných závierok spoločnosti ALIZE s.r.o.
Spoločnosť ALIZE si ako riadne účtovné obdobie uplatňuje kalendárny rok a účtovnú závierku zostavuje podľa slovenskej účtovnej legislatívy (ďalej SÚL), nie podľa medzinárodných štandardov IFRS. Údaje na analýzu budeme čerpať z účtovných závierok spoločnosti zverejnených v registri účtovných závierok (www.registeruz.sk). V upravenej forme obsahujú údaje súvahy a výsledovky za roky 2015 – 2020 nasledujúce tabuľky (Tabuľky č. 3 a 4).
Poznámka:
Názov Upravená súvaha a Upravený výkaz ziskov a strát znamená, že sme z oficiálneho výkazu účtovnej závierky spoločnosti ALIZE (Účtovná závierka podnikateľov v podvojnom účtovníctve) prevzali iba vyplnené riadky výkazov, príp. riadky, ktoré sú potrebné kvôli zachovaniu kontextu.
Tabuľka č. 3: Upravená súvaha za r. 2015 – 2020
| Označ.
| STRANA AKTÍV [€]
| Účtovné obdobie (netto hodnota)
|
| 2015
| 2016
| 2017
| 2018
| 2019
| 2020
|
|
| SPOLU MAJETOK
| 5 521 193
| 5 492 154
| 5 599 487
| 7 396 359
| 7 565 714
| 8 405 386
|
| A.
| Neobežný majetok
| 5 423 148
| 5 225 409
| 4 956 672
| 6 642 201
| 6 794 654
| 7 786 603
|
| A.I.
| Dlhodobý nehmotný majetok
| 10 877
| 2 877
|
|
|
|
|
| 2.
| Softvér
| 10 877
| 2 877
|
|
|
|
|
| A.II.
| Dlhodobý hmotný majetok
| 5 412 271
| 5 222 532
| 4 956 672
| 6 642 201
| 6 644 654
| 7 636 603
|
| A.II.1.
| Pozemky
| 501 396
| 501 396
| 501 396
| 2 410 010
| 2 009 006
| 2 009 006
|
| 2.
| Stavby
| 4 697 832
| 4 560 110
| 4 332 810
| 4 152 531
| 4 390 941
| 4 139 603
|
| 3.
| Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí
| 213 043
| 161 026
| 121 936
| 75 272
| 49 645
| 26 436
|
| 7.
| Obstarávaný dlhodobý hmotný majetok
|
|
| 530
| 4 388
| 195 062
| 1 461 558
|
| A.III.
| Dlhodobý finančný majetok
|
|
|
|
| 150 000
| 150 000
|
| 6.
| Ostatné pôžičky
|
|
|
|
| 150 000
| 150 000
|
| B.
| Obežný majetok
| 84 540
| 260 882
| 637 201
| 745 682
| 765 306
| 614 150
|
| B.I.
| Zásoby
| 7 611
| 16 864
| 14 986
| 14 850
| 14 734
| 9 969
|
| B.I.1.
| Materiál
| 2 843
| 8 596
| 4 190
| 5 512
| 5 950
| 2 690
|
| 5.
| Tovar
| 4 768
| 8 268
| 10 796
| 9 338
| 8 784
| 7 279
|
| B.II.
| Dlhodobé pohľadávky
|
|
| 55 096
| 76 156
| 97 635
| 116 151
|
| B.II.1.
| Pohľadávky z obchodného styku
|
|
|
|
|
|
|
| 8.
| Odložená daňová pohľadávka
|
|
| 55 096
| 76 156
| 97 635
| 116 151
|
| B.III.
| Krátkodobé pohľadávky
| 21 680
| 20 340
| 96 045
| 90 142
| 107 883
| 181 208
|
| B.III.1.
| Pohľadávky z obchodného styku
| 18 480
| 19 058
| 93 769
| 89 672
| 106 478
| 71 336
|
| 1.c.
| Ostatné pohľadávky z obchodného styku
| 18 480
| 19 058
| 93 769
| 89 672
| 106 478
| 71 336
|
| 7.
| Daňové pohľadávky a dotácie
| 3 200
| 1 282
| 2 276
| 470
|
| 71 722
|
| 9.
| Iné pohľadávky
|
|
|
|
| 1 405
| 38 150
|
| B.IV.
| Krátkodobý finančný majetok
|
|
|
|
|
|
|
| B.V.
| Finančné účty
| 55 249
| 223 678
| 471 074
| 564 534
| 545 054
| 306 822
|
| B.V.1.
| Peniaze
| 42 485
| 29 548
| 25 007
| 23 693
| 60 135
| 34 474
|
| 2.
| Účty v bankách
| 12 764
| 194 130
| 446 067
| 540 841
| 484 919
| 272 348
|
| C.
| Časové rozlíšenie
| 13 505
| 5 863
| 5 614
| 8 476
| 5 754
| 4 633
|
| C.1.
| Náklady budúcich období dlhodobé
|
|
|
|
|
|
|
| 2.
| Náklady budúcich období krátkodobé
| 3 713
| 4 205
| 243
| 3 022
| 2 629
| 3 320
|
| 3.
| Príjmy budúcich období dlhodobé
|
|
|
|
|
|
|
| 4.
| Príjmy budúcich období krátkodobé
| 9 792
| 1 658
| 5 371
| 5 454
| 3 125
| 1 313
|
| Označ.
| STRANA PASÍV [€]
| Účtovné obdobie (netto hodnota)
|
| 2015
| 2016
| 2017
| 2018
| 2019
| 2020
|
|
| SPOLU VLASTNÉ IMANIE
A ZÁVÄZKY
| 5 521 193
| 5 492 154
| 5 599 487
| 7 396 359
| 7 565 714
| 8 405 386
|
| A.
| Vlastné imanie
| 1 095 525
| 1 259 827
| 1 539 374
| 1 901 385
| 2 387 820
| 2 984 723
|
| A.I.
| Základné imanie
| 500 000
| 500 000
| 500 000
| 500 000
| 500 000
| 500 000
|
| A.I.1.
| Základné imanie
| 500 000
| 500 000
| 500 000
| 500 000
| 500 000
| 500 000
|
| A.II.
| Emisné ážio
|
|
|
|
|
|
|
| A.III.
| Ostatné kapitálové fondy
| 775 138
| 775 138
| 775 138
| 798 392
| 822 345
| 1 452 288
|
| A.IV.
| Zákonné rezervné fondy
|
|
| 7 803
| 21 779
| 25 000
| 49 321
|
| A.IV.1.
| Zákonný rezervný fond a nedeliteľný fond
|
|
| 7 803
| 21 779
| 25 000
| 49 321
|
| A.V
| Ostatné fondy zo zisku
|
|
|
|
|
|
|
| A.VI.
| Oceňovacie rozdiely z precenenia
|
|
|
|
|
|
|
| A.VI.1.
| Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov (+/-)
|
|
|
|
|
|
|
| 2.
| Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín (+/-)
|
|
|
|
|
|
|
| 3.
| Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení (+/-)
|
|
|
|
|
|
|
| A.VII.
| Výsledok hospodárenia minulých rokov
| -62 556
| -171 352
| -23 113
| 219 202
| 554 041
| 991 484
|
| A.VII.1.
| Nerozdelený zisk minulých rokov
| 895
| 895
| 149 134
| 219 202
| 554 041
| 991 484
|
| 2.
| Neuhradená strata minulých rokov
| -63 451
| -172 247
| -172 247
|
|
|
|
| A.VIII.
| Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení
| -117 057
| 156 041
| 279 546
| 362 012
| 486 434
| -8 370
|
| B.
| Záväzky
| 4 425 543
| 4 232 327
| 4 055 029
| 5 494 974
| 5 177 894
| 5 420 663
|
| B.I.
| Dlhodobé záväzky súčet
| 500 870
| 416 544
| 386 916
| 342 529
| 297 166
| 249 430
|
| B.I.1.
| Dlhodobé záväzky z obchodného styku
|
|
|
|
|
|
|
| 5.
| Ostatné dlhodobé záväzky
| 500 000
| 415 000
| 384 278
| 338 626
| 291 710
| 242 376
|
| 9.
| Záväzky zo sociálneho fondu
| 870
| 1 544
| 2 638
| 3 903
| 5 456
| 7 054
|
| B.II.
| Dlhodobé rezervy
|
|
|
|
|
|
|
| B.III
| Dlhodobé bankové úvery
| 2 048 500
| 1 898 500
| 1 748 500
| 3 060 852
| 2 562 252
| 3 573 057
|
| B.IV.
| Krátkodobé záväzky súčet
| 1 749 992
| 1 763 182
| 1 763 476
| 1 727 355
| 1 808 332
| 1 248 267
|
| B.IV.1.
| Záväzky z obchodného styku súčet
| 74 533
| 56 824
| 141 228
| 127 402
| 192 438
| 282 837
|
| 1.c.
| Ostatné záväzky z obchodného styku
| 74 533
| 56 824
| 141 228
| 127 402
| 192 438
| 282 837
|
| 5.
| Záväzky voči spoločníkom a združeniu
| 1 651 714
| 1 619 763
| 1 533 547
| 1 513 065
| 1 528 047
| 921 047
|
| 6.
| Záväzky voči zamestnancom
| 10 843
| 11 242
| 15 890
| 19 638
| 24 934
| 24 682
|
| 7.
| Záväzky zo sociálneho poistenia
| 5 836
| 5 685
| 8 248
| 10 333
| 12 873
| 14 673
|
| 8.
| Daňové záväzky a dotácie
| 7 066
| 69 640
| 63 485
| 56 917
| 50 040
| 4 814
|
| 10.
| Iné záväzky
|
| 28
| 1 078
|
|
| 214
|
| B.V.
| Krátkodobé rezervy
|
| 4 101
| 6 137
| 9 638
| 11 544
| 4 906
|
| B.V.1.
| Zákonné rezervy
|
| 4 101
| 6 137
| 9 638
| 11 544
| 4 906
|
| B.VI.
| Bežné bankové úvery
| 126 181
| 150 000
| 150 000
| 354 600
| 498 600
| 345 003
|
| B.VII.
| Krátkodobé finančné výpomoci
|
|
|
|
|
|
|
| C.
| Časové rozlíšenie súčet
| 125
|
| 5 084
|
|
|
|
| C.1.
| Výdavky budúcich období
dlhodobé
|
|
|
|
|
|
|
| 2.
| Výdavky budúcich období krátkodobé
|
|
| 5 084
|
|
|
|
| 3.
| Výnosy budúcich období dlhodobé
|
|
|
|
|
|
|
| 4.
| Výnosy budúcich období krátkodobé
| 125
|
|
|
|
|
|
Zdroj: sprac. na základe údajov z registra ÚZ
Tabuľka č. 4: Upravený výkaz ziskov a strát (výsledovka) za r. 2015 –2020
| Označ.
| VÝKAZ ZISKOV
A STRÁT [€]
| Účtovné obdobie
|
| 2015
| 2016
| 2017
| 2018
| 2019
| 2020
|
| *
| Čistý obrat (časť účt. tr. 6 podľa zákona)
| 476 403
| 1 237 748
| 1 738 389
| 1 881 148
| 2 220 265
| 1 132 419
|
| **
| Výnosy z hospodárskej činnosti spolu súčet
| 489 418
| 1 260 763
| 1 769 232
| 1 916 558
| 2 251 188
| 1 391 432
|
| I.
| Tržby z predaja tovaru
| 41 575
| 95 538
| 141 661
| 162 062
| 203 617
| 111 762
|
| II.
| Tržby z predaja vlastných výrobkov
|
|
|
|
|
|
|
| III.
| Tržby z predaja služieb
| 434 828
| 1 142 209
| 1 596 729
| 1 719 086
| 2 016 648
| 1 076 823
|
| IV.
| Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob (+/-)
|
|
|
|
|
|
|
| V.
| Aktivácia
|
| 9 038
| 7 950
| 7 512
| 10 749
| 7 439
|
| VI.
| Tržby z predaja DNM, DHM a materiálu
| 1 182
| 49
|
| 10 537
|
|
|
| VII.
| Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti
| 11 833
| 13 929
| 22 892
| 17 361
| 20 174
| 195 408
|
| **
| Náklady na hospodársku činnosť
| 534 550
| 958 709
| 1 365 853
| 1 370 838
| 1 545 183
| 1 313 458
|
| A.
| Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru
| 14 822
| 35 118
| 52 200
| 52 659
| 59 410
| 32 159
|
| B.
| Spotreba materiálu, energie a ostatných neskladovateľných dodávok
| 162 065
| 260 305
| 308 765
| 308 849
| 386 285
| 241 966
|
| C
| Opravné položky k zásobám (+/-)
|
|
|
|
|
|
|
| D.
| Služby
| 93 072
| 204 493
| 382 897
| 328 497
| 331 446
| 205 272
|
| E.
| Osobné náklady
| 147 538
| 212 116
| 312 058
| 360 994
| 454 297
| 533 696
|
| E.1.
| Mzdové náklady
| 108 707
| 150 354
| 229 322
| 263 881
| 329 821
| 391 820
|
| 3.
| Náklady na sociálne poistenie
| 35 386
| 47 987
| 70 567
| 83 335
| 103 843
| 126 112
|
| 4.
| Sociálne náklady
| 3 445
| 13 775
| 12 169
| 13 778
| 20 633
| 15 764
|
| F.
| Dane a poplatky
| 1 311
| 5 683
| 7 439
| 6 537
| 6 576
| 8 778
|
| G.
| Odpisy a opravné položky k DNM a DHM
| 94 558
| 227 143
| 284 969
| 279 479
| 286 272
| 274 547
|
| G.1.
| Odpisy DNM a DHM
| 94 558
| 227 143
| 284 969
| 279 479
| 286 272
| 274 547
|
| H.
| Zostatková cena predaného DM
a predaného materiálu
| 1 150
|
|
| 10 035
|
|
|
| I.
| Opravné položky k pohľadávkam (+/-)
|
|
|
| 389
|
| 1 026
|
| J.
| Ostatné náklady na hospodársku činnosť
| 20 034
| 13 851
| 17 525
| 23 399
| 20 897
| 16 014
|
| ***
| Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti (+/-)
| -45 132
| 302 054
| 403 379
| 545 720
| 706 005
| 77 974
|
| *
| Pridaná hodnota
| 206 444
| 746 869
| 1 002 478
| 1 198 655
| 1 453 873
| 716 627
|
| **
| Výnosy z finančnej činnosti
| 86
| 6
| 23
| 285
| 472
| 3 198
|
| VIII.
| Tržby z predaja cenných papierov a podielov
|
|
|
|
|
|
|
| IX.
| Výnosy z dlhodobého finančného majetku
|
|
|
|
|
|
|
| X.
| Výnosy z krátkodobého finančného majetku
|
|
|
|
|
|
|
| XI.
| Výnosové úroky
| 18
| 6
| 20
| 45
| 347
| 3 198
|
| 2.
| Ostatné výnosové úroky
| 18
| 6
| 20
| 45
| 347
| 3 198
|
| Označ.
| VÝKAZ ZISKOV
A STRÁT [€]
| Účtovné obdobie
|
| 2015
| 2016
| 2017
| 2018
| 2019
| 2020
|
| XII.
| Kurzové zisky
| 68
|
| 3
| 240
| 125
|
|
| **
| Náklady na finančnú činnosť
| 71 048
| 92 515
| 86 632
| 84 253
| 91 693
| 89 223
|
| K.
| Predané cenné papiere a podiely
|
|
|
|
|
|
|
| L.
| Náklady na krátkodobý finančný majetok
|
|
|
|
|
|
|
| M.
| Opravné položky k finančnému majetku (+/-)
|
|
|
|
|
|
|
| N.
| Nákladové úroky
| 49 982
| 85 841
| 77 261
| 65 613
| 83 231
| 82 782
|
| 2.
| Ostatné nákladové úroky
| 49 982
| 85 841
| 77 261
| 65 613
| 83 231
| 82 782
|
| O.
| Kurzové straty
| 8 596
| 76
| 86
| 284
|
| 36
|
| P.
| Náklady na precenenie cenných papierov a náklady na derivátové operácie
|
|
|
|
|
|
|
| Q.
| Ostatné náklady na finančnú činnosť
| 12 470
| 6 598
| 9 285
| 18 356
| 8 462
| 6 405
|
| ***
| Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti (+/-)
| -70 962
| -92 509
| -86 609
| -83 968
| -91 221
| -86 025
|
| ****
| Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie pred zdanením (+/-)
| -116 094
| 209 545
| 316 770
| 461 752
| 614 784
| -8 051
|
| R.
| Daň z príjmov
| 963
| 53 504
| 37 224
| 99 740
| 128 350
| 319
|
| R.1.
| Daň z príjmov splatná
| 963
| 53 504
| 92 320
| 120 800
| 149 829
| 18 834
|
| 2.
| Daň z príjmov odložená (+/-)
|
|
| -55 096
| -21 060
| -21 479
| -18 515
|
| ****
| Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení (+/-)
| -117 057
| 156 041
| 279 546
| 362 012
| 486 434
| -8 370
|
Zdroj: sprac. na základe údajov z registra ÚZ
2. Metodika finančno-ekonomického hodnotenia
Finančno-ekonomické hodnotenie uskutočníme na základe údajov prevzatých z účtovných závierok spoločnosti ALIZE za roky 2015 až 2020 pomocou viacerých metód finančnej analýzy – jej hlavným zámerom je porovnať finančnú situáciu spoločnosti v období pred pandémiou Covid-19 s obdobím, ktoré bolo priamo zasiahnuté pandémiou, ako aj upriamiť pozornosť na možnosti hodnotenia podniku: metodiku a hlavné charakteristiky ekonomického hodnotenia na tento účel. Súčasne budeme analyzovať systémové podmienky, v ktorých podnik pôsobil – analýzou makroprostredia, t. j. politického, ekonomického, sociálneho a technologického prostredia.
3. Vstup do analýzy: analýza makroprostredia
Analýza makroprostredia je analýzou súboru faktorov, ktoré majú vplyv na činnosť podniku, jeho správanie a rozhodovanie.
Jednotlivé faktory sú charakteristické tým, že ovplyvňujú výkonnosť podniku, ale podnik na tieto faktory spravidla nemá žiaden vplyv. Analýza makroprostredia je nevyhnutnou súčasťou hodnotenia ekonomického subjektu ako celku, je „odrazovým mostíkom“ pre ďalšie hodnotenie.
Zložky makroprostredia sú podľa Kotlera et al. (2008) globálnymi zmenami, ktoré môžu predstavovať pre podnik tak hrozby, ako aj príležitosti. Rozhodujúcim je práve to, akým spôsobom a ako rýchlo bude podnik na tieto javy reagovať. Existencia ekonomických subjektov závisí aj od podmienok vytvorených makroprostredím, preto je potrebné ho neustále monitorovať a byť schopný včas reagovať na zmeny. Analýzu makroprostredia spoločnosti ALIZE uskutočníme na základe analýzy systémových podmienok politického, ekonomického, sociálneho a technologického prostredia.
Politické prostredie
Politika sa dotýka všetkých sfér života a hospodárskej praxe. Vládne zámery, jej makro- i mikroekonomická hospodárska politika rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú mnohé aspekty fungovania podnikateľských subjektov, napr. oblasť financií v podobe výberu daní, oblasť legislatívy v podobe zákonov, vyhlášok a nariadení, pričom významnú úlohu má aj stabilita vlády a racionalita prijímaných rozhodnutí v ekonomickej oblasti.
Nastúpenie novej vlády v roku 2019 bolo v krátkom čase ovplyvňované pandémiou Covid-19; Európa a celý svet hľadali spôsoby, ako zabrániť šíreniu pandémie a predísť jej ničivým dôsledkom, čo sa vo vzťahu k podnikateľským subjektom odrazilo najmä v obmedzení niektorých druhov výrob, ale najmä v radikálnom obmedzení poskytovania služieb a znižovaní mobility obyvateľstva, ako aj v nastavení nových podmienok pre fungovanie týchto subjektov. V obmedzených podmienkach pokračovalo formovanie daňovo-odvodovej reformy, reformy súdnej mapy, reformy vysokých škôl či iných podstatných reforiem v štáte. Politické prostredie ovplyvnilo ekonomiku SR aj deštrukčnými spormi vo vnútri koalície a medzi koalíciou a opozíciou. Vzhľadom na časový úsek, ktorý je predmetom analýzy (roky 2015 – 2020), nezasiahol politické prostredie v danom čase vojnový konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorý aktuálne pôsobí nanajvýš deštrukčným spôsobom najmä na európske ekonomiky vo veľkej miere energeticky závislé od ruských zdrojov.
Ekonomicko-sociálne prostredie
V rámci ekonomického a sociálneho prostredia je pre podniky dôležité sledovať najmä významné makroekonomické veličiny, akými sú inflácia, nezamestnanosť, hrubý domáci produkt či zámery a politiky NBS a ECB.
Inflácia
Obrázok č. 1 znázorňuje vývoj priemernej ročnej miery inflácie v rokoch 2011 – 2021: priemerná ročná miera inflácie v rokoch 2011 až 2013 medziročne klesala, v roku 2016 dokonca prerástla do deflácie (-0,5 %), následne sa medziročne zvyšovala až na úroveň 2,7 % v roku 2019, v roku 2020 nastal opäť pokles na 1,9 % a v roku 2021 nárast na 3,2 % mieru inflácie (obidve uvedené hodnoty znamenajú miernu infláciu).
Obrázok č. 1: Priemerná ročná miera inflácie v SR v období 2011 – 2021
Zdroj: sprac. na základe údajov Štatist. úradu SR
Rast inflácie v roku 2021 spôsobili najmä zrušené opatrenia súvisiace so zamedzením šírenia koronavírusu v roku 2020, čo malo vplyv na rýchle otvorenie ekonomiky. Domácnosti začali viac nakupovať, cestovať a míňať peniaze, ktoré počas pandémie usporili. Podniky však len ťažko stíhajú udržiavať krok s týmto tempom dopytu, pretože ich dodávateľské reťazce sa z pandémie zotavujú len postupne.
Ďalším faktorom, ktorý prispieva k rastu inflácie, sú zvýšené ceny ropy, plynu a elektriny, ktoré sú základom spotreby každej domácnosti a vstupom každého podniku. Podľa TASR infláciu posilňujú tiež zvýšené ceny tabakových výrobkov, dopravy, stavebných materiálov a pod.
Podľa banky Saxo je jedným z dôvodov rastúcej inflácie aj nedostatok pracovnej sily, najmä v profesiách s nižšími príjmami, akými sú napríklad služby či nákladná doprava.
Za časové hranice tejto analýzy siahajú informácie o pokračujúcom nepriaznivom vývoji inflácie v roku 2022, ktoré potvrdzujú aj štatistiky eurozóny za mesiac január 2022 (Obrázok č. 2).
Odhady a predpovede uznávaných finančných organizácií a centrálnych bánk však nenaznačujú, že by sa mali ukazovatele inflácie zlepšovať, práve naopak, svet čelí geopolitickým nepokojom v podobe vojny medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá dramaticky ovplyvňuje ceny finančných inštrumentov, ropy a plynu, čo sa znovu odrazí na spotrebiteľských cenách a v konečnom dôsledku na pretrvávajúcej inflácii. Riešením stúpajúcej miery inflácie môžu byť reštriktívne opatrenia Európskej centrálnej banky, ktorá môže dlhotrvajúce obdobie „lacných peňazí“ ukončiť. Úrokové sadzby centrálnych bánk sa už niekoľko rokov držia na veľmi nízkej úrovni, čo znamená prúdenie lacných peňazí do ekonomiky. Reštriktívne opatrenia ECB v oblasti menovej politiky by mohli zmraziť vlnu lacných peňazí, čím by sa čiastočne zmrazila aj ekonomika a tým aj samotná inflácia.
Obrázok č. 2: Miera inflácie v krajinách eurozóny – január 2022
Zdroj: sprac. na základe štatistík eurozóny
Inflácia, ktorá tvorí jednu z kľúčových podmienok makroprostredia, ovplyvňuje všetky podniky na Slovensku, vrátane nami analyzovaného hotela. Najciteľnejšie sa inflácia prejaví pri nákupe drahších vstupov, z ktorých najvyšší podiel zdražovania majú najmä energie.
Zmeny cien vstupov si vyžadujú aj zmenu ceny výstupov, čo sa odráža na zvýšených cenách ponúkaných produktov a služieb.
Hrubý domáci xprodukt
Hrubý domáci produkt predstavuje významnú makroekonomickú veličinu a je najpoužívanejším meradlom výkonnosti ekonomiky ako celku. Jeho vývoj v období rokov 2011 – 2020 na Slovensku zachytáva Obrázok č. 3.
Obrázok č. 3: Vývoj HDP v SR v období 2011 – 2020
Zdroj: sprac. na základe údajov http://datacube.statistics.sk
Z obrázka č. 3 vyplýva, že objem HDP sa v rokoch 2011 – 2019 medziročne zvyšoval, nepriaznivý vývoj HDP nastal až v pandemickom roku 2020. Napriek tomu, že v roku 2020 bol pokles HDP viditeľný, spočiatku sa hovorilo o horšom scenári sprevádzanom pandémiou Covid-19, čo bolo do značnej miery ovplyvnené vysokou neistotou zo začínajúcej krízy (Slovenská ekonomika v roku 2020, 2021).
Pokles HDP bol nepochybne sprevádzaný pandémiou Covid-19 a tým, že Slovensko je extrémne závislé od automobilového priemyslu, ktorý v roku 2020 čelil nedostatku čipov a komponentov pre zabezpečenie plynulej výroby.
Dominantné postavenie automobilového priemyslu v štruktúrach slovenského exportu negatívnym spôsobom ovplyvnilo výkonnosť celej ekonomiky. Problémy, ktoré so sebou priniesol automobilový priemysel v podobe nedostatku čipov, však možno čiastočne pripísať samotnej pandémii; tá ovplyvnila dostupnosť čipov v dôsledku zvýšeného dopytu po elektronike, ako sú počítače, notebooky, herné konzoly, telefóny či tablety, ktorých súčasťou sú práve čipy (Čársky – Kiššová, 2021).
Zamestnanosť
Zamestnanosť/nezamestnanosť je ďalším faktorom, ktorý významne ovplyvňuje celkové ekonomické prostredie podnikov. Na prezentáciu sme vybrali ukazovateľ evidovanej miery nezamestnanosti, ktorého vývoj zobrazuje Obrázok č. 4.
Obrázok č. 4: Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku v období 2011 – 2020
Zdroj: sprac. na základe údajov http://datacube.statistics.sk
Miera evidovanej nezamestnanosti má charakter krivky s rastúcimi a klesajúcimi fázami: najvyššia miera nezamestnanosti bola zaznamenaná v roku 2012, kedy dosiahla až 14,44 %. Tento trend „dvojciferného čísla“ sa napriek poklesu udržal až do roku 2015, od roku 2016 nezamestnanosť naďalej klesala, ale jej miera už bola podstatne nižšia (8,76 %). K opätovnému rastu došlo až v roku 2020 – výsledky boli podobne ako pri predchádzajúcich ukazovateľoch ovplyvnené pandémiou, miera evidovanej nezamestnanosti sa v tomto roku zvýšila na 7,57 %. Podniky boli kvôli vlnám pandémie nútené prepúšťať, a to najmä v oblasti cestovného ruchu a ďalších odvetví služieb, čo spôsobilo zvýšenie ukazovateľa o 2,65 percentuálneho bodu, pričom išlo o prvý nárast od roku 2012 (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, 2021).
Technologické prostredie
Technologické prostredie podnikov je v dnešnej dobe ovplyvnené najmä globalizáciou. Medzinárodné prelievanie know-how prináša aj do slovenského podnikateľského prostredia nové, inovatívne postupy, procesy a technológie. Slovensko je otvorenou ekonomikou, avšak v oblasti výdavkov na výskum a vývoj stále zaostáva. Motorom technologického vybavenia sú inovácie, ktorých podpora na Slovensku stále nepatrí medzi oblasti záujmu štátu. Nedostatkom je aj nedostatočne vybudovaná infraštruktúra – od nedostavaných diaľnic až po neefektívne fungovanie železničnej dopravy. Slovensko ako krajina podľa Najvyššieho kontrolného úradu zaostáva aj v rámci krajín V4, z ktorých je na poslednom mieste v úspešnosti budovania výskumných centier, vedeckých parkov, budovaní spolupráce s univerzitami či efektívneho financovania (Slovensko je dlhodobo na európskom chvoste v podpore výskumu a vývoja, 2019). Na druhej strane možno konštatovať, že v rámci technologického prostredia sa vyvíjajú aktivity na jeho skvalitnenie, najmä v oblasti digitalizácie. Príkladom je aj novela zákona o účtovníctve, podľa ktorej má podnik – účtovná jednotka – viesť za presne stanovených podmienok tzv. elektronické účtovníctvo, teda systém uchovávania účtovných záznamov elektronickým spôsobom, čo znamená úsporu peňazí pre podniky, väčšiu transparentnosť účtovníctva a posilnenie ekologického rozmeru jeho vedenia (Pozn.: novela zákona o účtovníctve je účinná až od 1. 1. 2022). Za ďalšie pozitívum, napriek technickým problémom, možno označiť obojstrannú komunikáciu Finančnej správy a podnikov či možnosť elektronických služieb prostredníctvom portálu verejnej správy www.slovensko.sk. Ústretovým krokom v rámci skvalitňovania technologického prostredia na Slovensku je možnosť tzv. superodpočtu. Táto kategória odpočtu, zavedená od roku 2015, motivuje podniky, aby sa angažovali v rámci inovácií ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies