Dovolenka

Na tému „dovolenka“ sa už toho popísalo veľa. Ale opakovanie je matkou múdrosti a keďže otázok na túto tému je zakaždým neúrekom, nezaškodí o dovolenke napísať znova pár riadkov. Pretože každý, kto pracuje, i dovolenkuje. Takže je to téma, ktorá zaujíma každého z nás...

Základnou charakteristikou pojmu dovolenka v pracovnom práve je, že ide o dlhodobejší odpočinok, ktorý slúži na regeneráciu a oddych zamestnanca pre jeho ďalšie kvalitné plnenie pracovných povinností a úloh. Nárok zamestnanca na dovolenku patrí medzi jeho základné práva a medzi základné podmienky zamestnávania a výkonu práce, pričom oddych a regeneráciu si zamestnanec užíva bez poklesu jeho stáleho príjmu.

Obsah:
1. Dovolenka za kalendárny rok alebo jej pomerná časť
2. Dovolenka za odpracované dni
3. Dodatková dovolenka

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej v texte len „Zákonník práce“) túto tematiku upravuje v ustanoveniach § 100 až § 117.

Hneď v úvodnom ustanovení § 100 Zákonníka práce zákonodarca upravuje tri/štyri druhy dovolenky, na ktoré má zamestnanec nárok, a to:

1. dovolenka za kalendárny rok alebo jej pomerná časť (dovolenka za kalendárny rok je v alternácii k dovolenke za odpracované dni; buď má zamestnanec nárok na dovolenku za kalendárny rok, alebo na jej pomernú časť),
2. dovolenka za odpracované dni,
3. dodatková dovolenka.

1. Dovolenka za kalendárny rok alebo jej pomerná časť

Podľa ustanovenia § 101 Zákonníka práce: Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával uňho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Ako sa uvádza vo vyššie citovanom ustanovení Zákonníka práce, pre zamestnanca je pri posudzovaní nároku na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť dôležitým faktorom jednak nepretržité trvanie pracovného pomeru a rovnako i odpracovanie aspoň 60 dní v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa. Je to základnou podmienkou pre vznik nároku na dovolenku. Ak zamestnanec odpracoval u zamestnávateľa celý kalendárny rok, má nárok na dovolenku za kalendárny rok. Ak pracovný pomer zamestnanca netrval nepretržite celý kalendárny rok, teda u zamestnávateľa neodpracoval celý kalendárny rok z dôvodu, že napr. nastúpil v priebehu kalendárneho roka alebo skončil pracovný pomer u zamestnávateľa v priebehu kalendárneho roka, má právo len na pomernú časť dovolenky za predpokladu, že odpracoval aspoň 60 dní.

Podľa ustanovenia § 110 ods. 2 Zákonníka práce za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru zamestnanca k tomu istému zamestnávateľovi.

Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok (§ 102 Zákonníka práce).

Od tohto druhu dovolenky je potrebné rozlišovať dovolenku za odpracované dni.

2. Dovolenka za odpracované dni

Podľa ustanovenia § 105 Zákonníka práce: Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v ...