2. Spôsob dojednania dovolenky – dojednanie, resp. uvedenie dovolenky v pracovnej zmluve

V § 43 ZP sa vymedzujú náležitosti pracovnej zmluvy.

V ods. 1, ktorý upravuje podstatné nále­žitosti pracovnej zmluvy, sa dovolenka neuvádza – dojednanie výmery dovolenky sa nepovažuje za podstatnú náležitosť pracovnej zmluvy (vo väzbe na to, že jej minimálnu výmeru stanovuje zákon a je teda určiteľná). „Výmera dovolenky“ je tzv. pravidelná náležitosť pracovnej zmluvy (ods. 2). To znamená, že nedojednanie (neuvedenie) výmery dovolenky v pracovnej zmluve nespôsobuje neplatnosť pracovnej zmluvy, teda aj pracovného pomeru.

Podľa § 43 ods. 2 ZP „Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to...výmeru dovolenky...“. Na rozdiel od ods. 1 – zamestnávateľ je povinný ju so zamestnancom dohodnúť (t. j. obe zmluvné strany sa musia dohodnúť a musí to byť vyjadrené v pracovnej zmluve), v ods. 2 sa ustanovuje, že zamestnávateľ je povinný v pracovnej zmluve uviesť výmeru dovolenky (t. j. vyjadriť ju vo vyhotovení znenia pracovnej zmluvy). To neznamená, že výmera dovolenky nemôže byť aj predmetom dohody zamestnávateľa a zamestnanca (vyššia ako zákonná výmera).

2.1 Pojem výmera dovolenky pre účely dojednania v pracovnej zmluve

Výmera dovolenky = rozsah dovolenky v týždňoch. V pracovnej zmluve má byť ako výmera dovolenky uvádzaná výmera v týždňoch. Zákonník práce v § 103 ustanovuje výmeru dovolenky ako najmenej štyri, päť, resp. osem týždňov. V pracovnej zmluve sa teda nedojednáva počet dní dovolenky (ten závisí aj od spôsobu rozvrhovania pracovných zmien – rovnomerné, nerovnomerné – § 104 ZP).