Znalec, znalecká činnosť a ohodnotenie podniku výnosovou metódou

Cieľom článku je sprístupniť širokej verejnosti najmä informácie o znalectve v odbore „Ekonómia a manažment“, „Ekonomika a riadenie podnikov“. Ako funguje znalecká činnosť, čo je jej predmetom a cieľom a ako čítať znalecký posudok a tým si zlepšiť orientáciu v oblasti, čo všetko ponúka znalectvo. Ako ukážku si vypracujeme výnosové ohodnotenie podniku.

Znalectvo upravuje:

• Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon upravuje práva a povinnosti zúčastnených strán a strany dohľadu, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj a správne delikty.
• Vyhláška č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zameriava sa na podrobnosti, ktoré doplňujú zákon č. 382/2004 Z. z., t. j. overovanie odbornej spôsobilosti, skúšky, vedenie denníka, aké sú znalecké odbory, odvetvia a ich obsah, predpísaná osnova znaleckého posudku a pod.
• Vyhláška č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (poznámka: Táto je záväzná voči zadávateľom, ako sú súdy a iné orgány verejnej moci.); s inými zadávateľmi, ako sú FO a PO, sa už stanovujú ceny na komerčnej báze.
• Vyhláška č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Ide o vyhlášku, ktorá určuje vzorce, metodiku, postupy ohodnocovania a pod. pre rôzne odbory a odvetvia znaleckej činnosti, ale zároveň aj odkazy na použitie a uplatňovanie vedeckých metód.

Pričom uvedené neznamená, že sú menovite vymenovávané všetky, lebo aj veda sa vyvíja a aj metodika, ako čo najlepšie podchytiť, kvantifikovať, zanalyzovať a pod.

Takže vzorce, ktoré tam vidíme, neznamenajú len tak nejaké mechanické vyplňovanie.

Problematika je omnoho rozsiahlejšia a zasahuje do celého spektra analýz, matematickej štatistiky, matematickej analýzy, fungovania trhu, vedeckých metód a pod. na to, aby sme vedeli získať výpočet, údaj a pod., ktorý chceme dosadiť do vzorca a následne je potrebné si uvedený výpočet aj obhájiť.

Znalecký posudok totiž musí byť preskúmateľný, a to znamená, že všetky postupy a návrhy alternatív a výber tej-ktorej musí byť vedecky a logicky odôvodnený vzhľadom na informácie o podniku a situácii na trhu v danom čase ohodnotenia a ďalších okolností, ktoré sú nám v danom čase známe.

Takže toto je tá najťažšia a najkomplikovanejšia časť znalectva.

Obsah:

Historický pohľad

Súčasnosť a znalec

Znalecké úkony

Výpočet ušlého zisku a spôsobenej škody

Ohodnotenie podniku alebo časti podniku

Znalecký posudok a jeho členenie

Osnova znaleckého posudku podľa vyhlášky č. 228/2018 Z. z.

Druhy ohodnotení podniku a časti podniku

Hodnota podniku a predajná cena pri predaji podniku

Proces ohodnocovania podniku

Výnosová metóda ohodnotenia podniku – teória

Charakteristika jednotlivých položiek výnosového ohodnotenia

Miera kapitalizácie (i)

Váhy jednotlivých zložiek kapitálu

Stanovenie nákladov spojených s využívaním požičaného kapitálu (N_PK)

Náklady na vlastný kapitál (N_VK)

Základný prehľad metód pre odhad nákladov vlastného kapitálu

1. Bezriziková úroková miera

2. Aká veľká má byť očakávaná riziková prémia kapitálového trhu

3. Odhad koeficientu ß

Odčerpateľné zdroje, hodnota pokračujúca, udržateľná miera rastu – vyhláška

Stanovenie trvalo udržateľnej miery rastu

Odčerpateľné zdroje a metódy DCF

Dvojfázová metóda

Výnosová metóda ohodnotenia podniku – príklad

Historický pohľad

Obdobie pred kodifikáciou. To znamená, pred obdobím písaného práva vo forme zákonov, vyhlášok. Existovali iba tzv. ordálie (Boží súd), kde sa rozhodovalo na základe iracionálnych dôkazov. Napríklad ordál vodou, kedy bol podozrivý zviazaný a ponorený do vody s tým, že pokiaľ sa potopí, tak je vodou prijatý, voda bola chápaná ako čistý živel, a teda bol považovaný za nevinného, alebo sa nepotopí, takže voda ho neprijala, a teda sa vyvodzovalo, že je vinný. Pomerne často sa človek potopil, čo znamenalo, že bol nevinný, ale zabudli ho vytiahnuť, tak už sa o svojej nevine nedozvedel. Tzv. božie súdy boli aj ohňom, súbojom a iné rôzne iracionálne skutočnosti. Iniciátormi konca týchto tzv. božích súdov bol najmä Karol IV. a arcibiskup Arnošt z Pardubíc.

Tzv. už sofistikovaný prelom nastal v 14. a 15. storočí, kedy bol už napríklad prvý súdny lekársky spis Křišťana z Prachatíc. Na prelome 16. a 17. storočia začala byť už rozvinutá aj súdna lekárska činnosť.

Čo sa týka výkonu znaleckej činnosti v ekonomike, tak v 17. storočí (v tzv. obnovených řízeních zemských) to bolo odhadovanie cien nehnuteľností pri exekúciách.

Úlohu znalcov tu plnili susedia, ktorí obchádzali s úradníkom exekuované nehnuteľnosti a vyjadrovali názor, za koľko by boli ochotní danú nehnuteľnosť kúpiť.

Prvá zmienka o znalcoch – išlo o tzv. soudní dražební řád č. 565/1786 sb.z.s. (sbírka zákonů soudních) – avšak toto sa ešte nepovažovalo za komplexnú kodifikovanú úpravu. V roku 1787 vzniká prvý zoznam stálych súdnych znalcov.

V období 19. storočia až po začiatok 20. storočia bol výkon znaleckej činnosti chaotický. Neexistovala nejaká komplexná kodifikácia, znalci boli riešení naprieč spektrom viacerých predpisov, napríklad rakúsky trestný poriadok 119/1873, občiansky súdny poriadok 113/1895 a pod.

Súčasnosť a znalec

Kedysi sa tento pojem používal a aj bol zaužívaný skôr v spojení ako „súdny znalec“, čo však nie je úplne správny význam, keďže znalec vykonáva znaleckú činnosť pre rôznych zadávateľov, t. j. nielen pre súdy a iné orgány verejnej moci, ale aj aj pre fyzické a právnické osoby.

Na druhej strane, znalec zapísaný v zozname znalcov nesmie bezdôvodne odmietnuť vykonať úkon, ak je ustanovený súdom alebo iným orgánom verejnej moci.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, znalcom, tlmočníkom alebo prekladateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ak v § 19 ods. 5 cit. zákona nie je ustanovené inak, splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je:

• zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov alebo
• nezapísaná v tomto zozname, ak je ustanovená za znalca, prekladateľa alebo tlmočníka podľa § 15 cit. zákona.

Znalec zapísaný v zozname znalcov je osoba, ktorá musí splňovať kvalifikačné predpoklady, to znamená, že má absolvované vysokoškolské vzdelanie minimálne II. stupňa v odbore, z ktorého chce zložiť skúšku a byť znalcom a tiež musí mať zákonom vyžadovanú odbornú prax, pri ktorej sa posudzuje, či obsah danej praxe splňuje predpoklad kvalitných znaleckých úkonov, o ktoré sa súdy a iné orgány verejnej moci budú opierať a ktoré budú mať vplyv pri rozhodovaní sudcov a pod.

Ďalej absolvované odborné minimum, úspešne ukončené postgraduálne špecializované štúdium pri odboroch, ktoré to vy­žadujú.

Druhý typ znalca – t. j. nezapísaný v zozname, je znalec, ktorý môže konať iba pre súd alebo iný orgán verejnej moci, ak má potrebné predpoklady, súhlasí s ustanovením a v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi. Ide o také odbory a odvetvia, kde nie je nikto zapísaný ako znalec alebo je veľmi malý počet znalcov.

Napríklad v odbore, odvetví antropológia sú iba 2 znalci, takže v prípade, že by uvedení znalci z kapacitných a časových dôvodov nemohli pre súd vykonať úkon, osloví sa uznávaná kapacita v odbore, či by daný úkon pre súd vykonala.

Znalec zapísaný v zozname môže byť FO a PO (znalecká organizácia – jej členmi, zamestnancami a pod. musia byť znalci zapísaní v zozname ako FO) alebo ako znalecký ústav. Znalecký ústav ako právnická osoba je špecializované vedecké a odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v odbore znaleckej činnosti zapísanom v zozname. Znalecký ústav vykonáva znaleckú činnosť najmä vo zvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie.

Znalecké úkony

Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch znalcami pre zadávateľa.

Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä:

• znalecký posudok a jeho doplnenie,
• odborné stanovisko alebo potvrdenie,
• odborné vyjadrenie a
• vysvetlenie.

Zoznam znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v elektronickej podobe, to znamená, že zoznam je prístupný na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Znalci sú zapisovaní podľa odborov a odvetví, zoradení abecedne.