1. Vyslaný zamestnanec a jeho pracovnoprávne nároky vo všeobecnosti

Podstata vyslania zamestnanca spočíva v tom, že zamestnanec má v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce v jednom členskom štáte Európskej únie, avšak počas určitej doby bude dočasne vykonávať prácu v inom členskom štáte.

Ak sa práca zamestnancom vykonáva v inom členskom štáte Európskej únie než na Slovensku, a to v prospech užívateľského zamestnávateľa sídliaceho na tomto území, ide o jeden z modelov vyslania zamestnancov, ako ho definuje smernica o vysielaní, ktorá v článku l ods. 3 rozoznáva vysielanie zamestnancov na územie členského štátu:

• v réžii a pod vedením zamestnávateľa na základe zmluvy uzavretej medzi vysielajúcim zamestnávateľom a stranou pôsobiacou na území daného členského štátu, pre ktorú sú služby určené [písm. a)],
• do organizácie alebo podniku v skupinovom vlastníctve [písm. b)] a tiež
• prenájom zamestnancov zo strany dočasného zamestnávateľa alebo sprostredkovateľskej agentúry užívateľskému zamestnávateľovi na území iného členského štátu [písm. c)].

Za vyslaného zamestnanca sa v zmysle smernice považuje ten zamestnanec, ktorý počas vymedzeného obdobia vykonáva prácu na území iného členského štátu než štát, v ktorom bežne pracuje. Vyslanému zamestnancovi zabezpečuje pracovné podmienky vysielajúci zamestnávateľ, ktorý ho dočasne vysiela na výkon práce do prijímajúceho štátu a je súčasne zodpovedný, aby úroveň pracovných podmienok a podmienok zamestnávania vyslaného zamestnanca zodpovedala smernici o vysielaní.Podľa článku 3 ods. 1 smernice o vysielaní bez ohľadu na právo, ...