1.1. Výdavky súvisiace s nehnuteľnosťou zaradenou v obchodnom majetku

Ako už bolo vyššie uvedené, ak má daňovník nehnuteľnosť v príslušnom zdaňovacom období zaradenú vo svojom obchodnom majetku, môže do daňových výdavkov uplatňovať:

• výdavky na obstaranie nehnuteľnosti (formou odpisov),
• výdavky na jej technické zhodnotenie (ustanoveným spôsobom),
• výdavky na jej opravy a udržiavanie,
• výdavky, ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov napr.
  • daň z nehnuteľností,
  • výdavky týkajúce sa úhrad vlastníka bytu a nebytových priestorov v dome do fondu prevádzky, údržby a opráv v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov,
  • poistenie nehnuteľnosti,
  • úroky z úverov a pôžičiek, ktoré si daňovník zobral na kúpu nehnuteľnosti
• výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti :
  • výdavky za energie – dodávka elektrickej energie, dodávka tepla na vykurovanie a teplej úžitkovej vody, dodávka pitnej a úžitkovej vody pre domácnosť a dodávka plynu,
  • výdavky za ostatné služby súvisiace s nehnuteľnosťou, ktorými sú najmä odvádzanie odpadovej vody z domácností, osvetlenie a upratovanie spoločných priestorov v dome, používanie výťahu a domovej práčovne, kontrola a čistenie komínov, odvoz popola, smetí a splaškov, čistenie žúmp, vybavenie bytu spoločnou televíznou a rozhlasovou anténou, koncesionárske poplatky a poplatky za pripojenie na internet.

1.1.1. Daňové ocenenie nehnuteľnosti pri ich vklade do obchodného majetku

Nehnuteľnosti sa pre účely ZDP považujú za hmotný majetok.

Pri budovách a iných stavbách sa za hmotný majetok považujú bez ohľadu na výšku ich vstupných cien. ZDP priamo špecifikuje stavby, ktoré sa na jeho účely nepovažuje za hmotný majetok.

Ide o:

• prevádzkované banské diela,
• drobné stavby na lesnej pôde slúžiace na zabezpečenie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva – ide o stavby, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 30 m^₂ a výška 5 m, napr. sklady krmiva, náradia alebo hnojiva.

Všetky ostatné budovy a stavby sa považujú za hmotný majetok. ZDP špecificky nedefinuje budovy a stavby, ale na účely daňového odpisovania vychádza zo zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a z vyhlášky Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z, ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb. Budovou sa rozumie zastrešená stavba určená na ubytovanie alebo na umiestnenie zvierat alebo vecí.

Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.

Pevným spojením so zemou sa rozumie:

• spojenie pevným základom,
• upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,
• ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,
• pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,
• umiestnenie pod zemou.

Za stavbu sa podľa stavebného zákona považuje aj tzv. reklamná stavba, ktorou sa rozumie stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou (spôsobmi ako je uvedené vyššie s výnimkou umiestnenia pod zemou) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa členia podľa veľkosti informačnej plochy na:

• reklamné stavby, na ktorých najväčšia plocha je menšia ako 3 m²,
• reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m² do 20 m²,
• reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m².

Najväčšou informačnou plochou sa rozumie taká informačná plocha, ktorá vytvára kolmý priemet jednej najväčšej informačnej plochy umiestnenej na reklamnej stavbe na zvislú rovinu podľa projektovej dokumentácie predloženej stavebnému úradu.

To znamená, že sa nesčítavajú všetky reklamné plochy umiestnené na reklamnej stavbe, ale reklamné stavby sa kategorizujú podľa najväčšej logickej a funkčnej informačnej plochy, pričom nie je možné obísť uvedenú kategorizáciu tým, že sa vedľa seba umiestnia napr. 2 menšie reklamné konštrukcie, ktoré budú následne používané ako jeden funkčný celok.

Stavby v súlade so stavebným zákonom musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby spĺňali základné požiadavky na stavby podľa prílohy I nariadenia európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88m 4. 4. 2011). Uvedená príloha nariadenia stanovuje, že stavby musia byť ako celok a vo svojich častiach vhodné na zamýšľané použitie, a to najmä vzhľadom na zdravie a bezpečnosť ľudí počas ich celého životného cyklu. Stavby musia pri bežnej údržbe spĺňať niekoľko základných požiadaviek na stavby počas ekonomicky primeraného obdobia životnosti, medzi ktoré patria:

• mechanická odolnosť a stabilita – stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby zaťaženie, ktorému sú vystavené v priebehu zhotovovania a používania neviedlo napr. k zrúteniu celej stavby alebo jej časti, prípadne významnej deformácii v neprípustnom rozsahu,
• bezpečnosť v prípade požiaru,
• hygiena, zdravie a životné prostredie – musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby počas svojho životného cyklu neohrozovali hygienu, zdravie a bezpečnosť pracovníkov, obyvateľov alebo okolia a aby nemali vplyv na kvalitu životného prostredia ani na podnebie napr. z dôvodu uvoľňovania toxických plynov, emisie nebezpečného žiarenia, uvoľňovania nebezpečných látok do podzemnej vody, morskej vody, povrchových vôd alebo do pôdy,
• bezpečnosť a prístupnosť pri používaní – stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby neboli zdrojom neprijateľného rizika nehôd alebo poškodenia počas užívania,
• ochrana proti hluku – stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby sa hluk, ktorý vnímajú ich obyvatelia alebo ľudia v blízkom okolí udržiaval na úrovni, ktoré nie je hrozbou pre ich zdravie a umožňuje im spánok, oddych a prácu v prijateľných podmienkach,
• energetická hospodárnosť a udržiavanie tepla – stavby a ich vykurovanie, chladenie, osvetlenie a ventilácia musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby množ- stvo energie, ktoré vyžadujú pri ich používaní bolo nízke, energeticky úsporné,
• trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov – zabezpečenie trvanlivosti stavieb, používanie ekologických surovín a druhotných materiálov v stavbách.

Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby. Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí, pričom nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Postačujúce je, aby mali strechu, musí však existovať hranica, ktorá vytvára individuálny charakter budovy na oddelené používanie. Oddelená (jednotlivá) budova je akákoľvek voľne stojaca budova. V prípade prepojených stavieb (napr. dvojdomy alebo terasovité domy) je za samostatnú budovu považovaná akákoľvek jednotka oddelená od ostatných jednotiek požiarnou stenou, ktorá prechádza všetkými podlažiami. V prípade, že neexistuje požiarna stena, prepojené objekty sú považované za samostatné budovy, ak majú vlastný vchod (vlastnú terasu), vlastné sociálne zariadenia a vy- užívajú sa samostatne.

Budovy zahŕňajú aj oddelene používateľné podzemné priestory, ak sú vhodné alebo určené pre ochranu alebo umiestnenie osôb, zvierat alebo vecí (napr. podzemné kryty, podzemné ...