1. Základ dane v osobitných prípadoch

Nepeňažný vklad a základ dane

Podľa ustanovenia § 59 Obchodného zákonníka nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť, teda majetok, ktorý je oceniteľný peniazmi. Predmetom nepeňažného vkladu môžu byť hnuteľné veci, nehnuteľnosti, podnik alebo jeho časť, nehmotný majetok (práva k nehmotným statkom, ako aj záväzkové právo – pohľadávka, obchodné podiely, cenné papiere a pod.).

Prevzatím záväzku spoločníka poskytnúť spoločnosti vklad vzniká spoločníkovi vkladová povinnosť. Záväzok splatiť vklad je v zásade splnený okamihom, keď majetok tvoriaci predmet vkladu prejde zo spoločníka na spoločnosť. Jednotlivé spôsoby splnenia vkladovej povinnosti sú rôzne a závisia od toho, čo tvorí predmet vkladu.

Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine. Hodnota nepeňažného vkladu sa v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti určí znaleckým posudkom. Povinnosť znaleckého ocenenia vkladov sa netýka nepeňažných vkladov do verejnej obchodnej spoločnosti a do komanditnej spoločnosti.

Predmet každého nepeňažného vkladu sa posudzuje samostatne. Poskytnutie nepeňažného vkladu sa považuje za dodanie tovaru (§ 8 zákona o DPH) alebo dodanie služby (§ 9 zákona o DPH – napr. prevod práva k nehmotnému majetku) za protihodnotu, s výnimkou prípadov uvedených v § 10 zákona o DPH.

Pri určení základu dane podľa § 22 zákona o DPH sa v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti protihodnotou rozumie suma nepeňažného vkladu zapísaná do obchodného registra.

Protihodnotou pri nepeňažnom vklade vloženom do verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti je hodnota dohodnutá v spoločenskej zmluve a zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti ako vklad. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru do 15 dní, napriek tomu, že k úhrade nie je určená žiadna suma. Doklad, ktorý bude obsahovať náležitosti podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH, sa môže považovať za faktúru. To znamená, že týmto dokladom môže byť aj spoločenská zmluva, prípadne iný doklad, ak bude mať náležitosti faktúry na účely DPH.

Základ dane u súdneho exekútora a advokáta

Zákon o DPH neupravuje osobitne stanovenie základu dane u súdneho exekútora a advokáta, preto sa uplatní všeobecné pravidlo o určení základu DPH uvedené v § 22 zákona o DPH.

Ak súdny exekútor a advokát sú platiteľmi DPH, pri určení základu dane sú povinní postupovať v súlade s § 22 zákona o DPH.

Ustanovenie § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok (ďalej len „exekučný poriadok“) upravuje zvýšenie odmeny súdneho exekútora o DPH. Podľa exekučného poriadku sa jednoznačne určuje, čo sú trovy exekučného konania a čo sú trovy exekútora. Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora ...