Obsah článku:
Úvod
Bezodplatne poskytnuté služby
Vedenie záznamov a účtovníctvo
Služby z pohľadu DPH
Pozor na „pripojenie“ prvku k budove či stavbe
Služby z pohľadu dane z príjmov
Bezodplatne poskytnuté služby z pohľadu zákona o DPH
Bezodplatne poskytnuté služby z pohľadu dane z príjmov
Zhrnutie najdôležitejších faktov
Dodanie služieb je zdaniteľnou transakciou či už z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH), alebo z pohľadu zákona o dani z príjmov. V podvojnom účtovníctve sa výnos z poskytnutej služby účtuje do účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisí, na účet 602 – Tržby z predaja služieb.
V jednoduchom účtovníctve sa v peňažnom denníku účtuje príjem zahrnovaný do základu dane v členení predaj (výrobkov) a služieb. V takomto prípade sa o časovom rozlíšení neúčtuje, keďže jednoduché účtovníctvo je založené na hotovostnom princípe, t. j. sleduje sa skutočný moment inkasa pohľadávky u dodávateľa.
Úvod
Pri poskytovaní služieb sa považuje za deň vzniku účtovného prípadu, ale i deň vzniku daňovej povinnosti okamih, kedy bola služba dodaná (deň splnenia dodávky). Vychádza sa pritom zo zmluvných podmienok, relevantné je to, kedy bola služba reálne ukončená. Hodnota DPH zo zdaniteľného plnenia (v prípade, že sa uplatní na výstupe) sa účtuje v podvojnom účtovníctve na stranu Dal účtu 343 a v jednoduchom účtovníctve platiteľ DPH účtuje v peňažnom denníku pri inkase pohľadávky príjem neovplyvňujúci základ dane. Dodanie služby však môže byť u platiteľa DPH oslobodené, napríklad dlhodobý prenájom nehnuteľnosti, finančné činnosti, vzdelávacie služby atď. (bližšie § 28 – § 42 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty) alebo môže ísť o zdaniteľnú transakciu, kedy sa z príslušnej služby platí DPH na výstupe do štátneho rozpočtu.
Ak je miesto dodania v tuzemsku, primárne sa účtuje v podvojnom účtovníctve u platiteľa zápis 311/602, 343. Avšak, daňová povinnosť môže vzniknúť, hoci sa DPH na faktúre u dodávateľa vôbec nevyčísli, teda sa o nej ani neúčtuje (311/602). Za takýchto okolností sú veľmi dôležité slovné poznámky, ktoré sa na daňové doklady (faktúry) uvádzajú. O zdaniteľnú (nie oslobodenú) transakciu ide v prípade prenosu daňovej povinnosti na odberateľa, ak sa napr. uskutočňuje dodanie služieb cezhranične (služby prekladateľské, technické poradenstvo, práca na hnuteľnom majetku a iné služby zväčša s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH), ale i v prípade tzv. tuzemského samozdanenia, ak sa dodanie služby uskutočňuje medzi dvomi platiteľmi DPH registrovanými na Slovensku [typický príklad je tuzemský prenos daňovej povinnosti z titulu stavebných prác podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH].
Dodávateľ v pozícii platiteľa DPH má nárok na odpočítanie dane z nákupov, ktoré vykonal vo väzbe na svoje výstupy – realizované dodávky služieb, hoci daň na výstupe neuplatnil on, ale odberateľ. V takomto prípade potom vznikajú nadmerné odpočty.
Upozornenie!
Netreba si zamieňať termín „služby oslobodené od DPH“ (kedy nárok na odpočítanie DPH obmedzuje § 49 ods. 3 zákona o DPH) a termín „prenos daňovej povinnosti“ (kedy nárok na odpočítanie DPH vzniká), pretože pri tomto druhom prípade DPH na výstupe bude do štátneho rozpočtu odvedená, aj keď ju na faktúre dodávateľ neuvedie. V takýchto prípadoch odberateľ uplatní DPH na výstupe za svojho obchodného partnera.
Ak má odberateľ nárok i na vstup, bude účtovať v podvojnom účtovníctve zápisom 343/343 – t. j. vznikne neutrálny účtovný zápis, bez reálnej daňovej povinnosti. Ak by odberateľ nárok na vstup nemal, pretože službu obstará buď na svoje oslobodené činnosti, alebo na súkromné použitie, potom DPH zo samozdanenia bude účtovaná priamo do nákladov: 51x/343. (Princíp účtovania v jednoduchom účtovníctve tu rozoberať detailnejšie nebudeme). Z pohľadu zákona o dani z príjmov by sa mala DPH, na ktorú platiteľ nemá nárok na odpočítanie, daňovo posúdiť rovnako ako základ dane, ku ktorému sa viaže [§ 19 ods. 3 písm. k) bod 2 ZDP].
Bezodplatne poskytnuté služby
Špecifickú skupinu tvoria i bezodplatne poskytnuté služby, ktoré sa v určitých prípadoch považujú za dodanie služby za protihodnotu. DPH bude teda vymeraná na výstupe cez interný doklad, pričom základom dane sú náklady na poskytnutú službu (napr. bezodplatné poskytnutie stravovania zamestnancom, dodanie služby na iný účel ako na podnikanie, na súkromnú spotrebu atď.). Ak sa služba dodáva nezdaniteľným osobám – zamestnancom, nie je nutné vyhotoviť faktúru.
Uvedené (nepriamo) definuje § 72 zákona o DPH. Toto ustanovenie hovorí, že platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe (napr. podnikateľovi, športovcovi, umelcovi, daňovému poradcovi...) alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (občianskemu združeniu, škole, neziskovej organizácii...). Občanovi, resp. zamestnancovi sa doklad pre účely DPH preto vystaviť nemusí. Faktúra však slúži i ako účtovný doklad, čiže vystaviť sa môže.
Alternatívne je postačujúca i zmluva, dohoda, resp. interná smernica alebo iný dokument, ktorý bližšie popisuje bezodplatne dodanú službu a spôsob jej vyčíslenia. Daň z pridanej hodnoty z bezodplatne poskytnutej služby sa vo väčšine prípadov odvedie cez ID zápisom 335/343 (vzniká pohľadávka voči zamestnancovi a záväzok voči daňovému úradu) alebo 5xx/343 (účtovanie priamo do nákladov). Ak ide o benefit zamestnanca a tento sa mu potom zdaní, zamestnávateľ si môže uplatniť daňovo uznaný náklad.
Špecifický prípad tvorí používanie majetku, ktorý môže mať charakter osobnej spotreby, kde má zamestnávateľ viacero alternatívnych riešení zdanenia. Príklady si rozoberieme na konci tohto článku.
Vedenie záznamov a účtovníctvo
Špecifický prípad tvorí používanie majetku, ktorý môže mať charakter osobnej spotreby, kde má zamestnávateľ viacero alternatívnych riešení zdanenia. (Príklady si rozoberieme na konci tohto článku.) Vedenie záznamov pri ...