Skončenie pracovného pomeru a súvisiaca dokumentácia

Problematiku skončenia pracovného pomeru upravuje § 59 a nasl. Zákonníka práce, ktorý definuje niekoľko zákonných foriem skončenia pracovného pomeru. Napriek tomu, že limity pre zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru sú uložené striktnejšie než pre zamestnancov, zamestnávatelia majú rozsiahly priestor, aby sa so zamestnancom rozlúčili, keď sa im to bude zdať účelné.
Každá forma skončenia pracovného pomeru má svoje špecifiká. Možno ho skončiť dohodou zamestnávateľa a zamestnanca, ale i jednostranným právnym úkonom z vôle jednej zo strán.

Pracovný pomer možno skončiť:

a) dohodou

b) výpoveďou

c) okamžitým skončením

d) skončením v skúšobnej dobe

Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby. Ale zároveň tiež platia vyššie uvedené formy skončenia pracovného pomeru.

Takto dohodnutý pracovný pomer sa skončí aj v takom prípade, keď dohodnutá doba uplynula vtedy, keď je zamestnanec práve dočasne práceneschopný, ak je zamestnankyňa tehotná alebo ak nastúpila na materskú dovolenku.

Pracovný pomer rovnako zaniká smrťou zamestnanca.

U cudzincov môže pracovný pomer niekedy skončiť aj na základe úradného rozhodnutia v súvislosti s ukončením ich pobytu na území Slovenskej republiky alebo v prípade uloženého trestu vyhostenia.

Odstúpenie od pracovnej zmluvy – je špecifický spôsob ukončenia pracovného pomeru, ktoré je možné v čase, kedy zamestnanec ešte nenastúpil prvýkrát do práce (pozri § 19 Zákonníka práce). Zamestnávateľ má právo odstúpiť od pracovnej zmluvy, ak:

1. zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň nástupu do práce bez toho, aby mu v tom bránila prekážka v práci,
2. zamestnanec do troch pracovných dní ...