Cestovné náhrady zamestnancov pri zahraničnej pracovnej ceste

Právna úprava cestovných náhrad

Oblasť cestovných náhrad je upravená v týchto právnych predpisoch:

• zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len ZCN), ktorý komplexne rieši okruh osôb, ktorým je možné cestovné náhrady poskytovať, definuje jednotlivé druhy náhrad a rozsah ich poskytovania;
• zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP), ktorý definuje možnosti uplatnenia výdavkov súvisiacich so zahraničnou pracovnou cestou do daňových výdavkov. ZDP definuje aj cestovné náhrady ako príjem zamestnanca zo závislej činnosti a podmienky, za ktorých tento príjem je predmetom dane alebo je od dane oslobodený;
• zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP), ktorý je právnym predpisom, ktorý ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytovať zamestnancovi cestovné náhrady, ktoré mu vzniknú pri výkone práce;
• opatrenie MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách;
• opatrenie MPSVaR SR č. 533/2010 Z. z. o sumách stravného pri tuzemských pracovných cestách;
• opatrenie MF SR č. 401/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách (ďalej opatrenie MF SR č. 401/2012 Z. z.).

Všeobecná charakteristika cestovných náhrad

Cestovné náhrady poskytuje podnikateľ – zamestnávateľ svojim zamestnancom na úhradu skutočne vynaložených výdavkov spojených s výkonom práce na inom mieste, ako je ich pravidelné pracovisko. Nárokmi zamestnancov a iných osôb ohľadom pracovných ciest sa zaoberá ZCN, ktorý určuje, kto môže byť posudzovaný ako osoba, ktorá má nárok na náhrady z titulu pracovnej cesty. Podľa § 1 ZCN patria cestovné náhrady:

• zamestnancom v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu,
• členom družstiev, ak je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah,
• fyzickým osobám (ďalej len FO) činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len dohody), ale len vtedy, ak je poskytovanie cestovných náhrad v dohode dohodnuté,
• osobám, o ktorých to ustanovuje ZCN, napríklad zahraničným zamestnancom na základe uzatvorených dohôd o vzájomnej výmene zamestnancov a manželovi (manželke), deťom zamestnanca a osobám, ktoré sa považujú za jeho rodinu a ktoré ho nasledujú pri výkone práce v zahraničí,
• osobám, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby (ďalej len PO) a nie sú k PO v pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady ako zamestnancom,
• osobám, ktoré plnia pre PO alebo FO úlohy a nie sú k PO alebo FO v pracovnoprávnom vzťahu a ani inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté.

Kedy nepatria zamestnancovi cestovné náhrady

Zamestnanec nemá nárok na poskytnutie cestovných náhrad podľa ustanovenia § 1 ods. 5 ZCN, ak mu ich preukázateľne poskytne iná PO alebo iná FO v plnom rozsahu a plnej výške podľa ustanovení ZCN. Ak PO alebo FO poskytne zamestnancovi cestovné náhrady len čiastočne, zamestnávateľ mu poskytne zostávajúcu časť do rozsahu a výšky ustanovenej ZCN.

Nárok na cestovné náhrady

Na cestovné náhrady má nárok zamestnanec, to znamená FO, ktorá je u zamestnávateľa v pracovnom pomere, a ďalšie osoby uvedené v § 1 ods. 1 a 2 ZCN. Zamestnanci, ktorí majú so zamestnávateľom uzavretú pracovnú zmluvu, majú automatický nárok na cestovné náhrady. Tento nárok nie je potrebné uvádzať v ich pracovnej zmluve. Zamestnanci, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd, si musia vyplácanie cestovných náhrad dohodnúť so zamestnávateľom. Najvhodnejším spôsobom je uvedenie nároku na cestovné náhrady v samotnej dohode. Nárokové cestovné náhrady sú cestovné náhrady, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorý vykonal pracovnú cestu. Zamestnanec pri uplatnení práva na cestovné náhrady musí splniť všetky podmienky stanovené platnou legislatívou. Nárokové cestovné náhrady nie sú u zamestnanca predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti, ak mu ich zamestnávateľ vyplatil vo výške, na ktorú má podľa ZCN nárok.

Nenárokové cestovné náhrady

Nenárokové cestovné náhrady sú náhrady, na ktoré nemá zamestnanec nárok a je len na rozhodnutí zamestnávateľa, či mu ich poskytne. Zamestnávateľ ich môže vyplatiť zamestnancovi aj na základe písomnej dohody, ktorú uzavrie so zamestnancom, alebo má zamestnanec nárok na nenárokové cestovné náhrady uvedený v pracovnej ...