Cestovné náhrady poskytované zamestnancom pri tuzemskej pracovnej ceste

Zamestnanec má nárok na tieto cestovné náhrady: náhradu preukázaných cestovných výdavkov, náhradu preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravné, náhradu preukázaných potrebných vedľajších výdavkov a náhradu preukázaných cestovných výdavkov na návštevu jeho rodiny. Ak zamestnanec cestovné výdavky nepreukáže, môže mu zamestnávateľ poskytnúť náhrady v sume podľa vlastného uváženia. Cestovné náhrady, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi podľa zákonom stanovených podmienok, nie sú u zamestnanca predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti do výšky, na ktorú má nárok.

Právna úprava cestovných náhrad

Oblasť cestovných náhrad je upravená v týchto právnych predpisoch:

• zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ďalej ZCN), ktorý ustanovuje okruh osôb, ktorým je možné cestovné náhrady poskytnúť, jednotlivé druhy náhrad a rozsah ich poskytovania;
• zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej ZDP), ktorý definuje možnosti uplatnenia výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou do daňových výdavkov. ZDP definuje aj cestovné náhrady ako príjem zamestnanca zo závislej činnosti a podmienky, za ktorých tento príjem je predmetom dane alebo je od dane oslobodený;
• zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej ZP), ktorý ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytovať zamestnancovi cestovné náhrady, ktoré mu vzniknú pri výkone práce;
• opatrenie MPSVaR SR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách;
• opatrenie MPSVaR SR č. 296/2014 Z. z. o sumách stravného pri tuzemských pracovných cestách;
• opatrenie MF SR č. 401/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách.

Všeobecná charakteristika cestovných náhrad

Cestovné náhrady poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom na úhradu skutočne vynaložených výdavkov spojených s výkonom práce na inom mieste, ako je ich pravidelné pracovisko. Nárokmi zamestnancov a iných osôb ohľadom pracovných ciest sa zaoberá ZCN, ktorý určuje, kto môže byť posudzovaný ako osoba, ktorá má nárok na náhrady z titulu pracovnej cesty.

Komu poskytuje zamestnávateľ cestovné náhrady

Cestovné náhrady zamestnávateľ poskytuje podľa § 1 ZCN:

• zamestnancom v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný predpis neustanovuje inak (zákon o štátnej službe),
• členom družstiev, ak je podľa stanov podmienkou členstva pracovný vzťah,
• fyzickým osobám (ďalej FO) činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len dohody), ak je to v príslušnej dohode uvedené,
• ďalším určeným FO, napríklad zahraničným zamestnancom, ktorí vykonávajú pracovné cesty u slovenského zamestnávateľa na základe dohody o výmene zamestnancov, rodinným príslušníkom zamestnanca, ktorý má podľa pracovnej zmluvy výkon práce v zahraničí, členom orgánov právnickej osoby (ďalej PO), ak medzi PO a členom orgánu nie je uzavretý pracovnoprávny vzťah.

Kedy nepatria zamestnancovi cestovné náhrady

Zamestnancovi nepatria cestovné náhrady podľa § 1 ods. 5 ZCN. vtedy, ak mu ich preukázateľne poskytne iná PO alebo FO v plnom rozsahu a výške. Ak PO alebo FO poskytne zamestnancovi cestovné náhrady len čiastočne, zamestnávateľ mu poskytne zostávajúcu časť náhrady do rozsahu a výšky ustanovenej v ZCN.

Nárokové cestovné náhrady

Nárokové cestovné náhrady sú náhrady, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť. Zamestnanec pri uplatnení práva na nárokové cestovné náhrady musí splniť zákonom stanovené podmienky.

Vyplatené nárokové cestovné náhrady nie sú u zamestnanca predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok.

Nenárokové cestovné náhrady

Zamestnávateľ nemá povinnosť vyplatiť zamestnancovi nenárokové cestovné náhrady. Ak sa zamestnávateľ rozhodne, že zamestnancovi nenárokové cestovné náhrady vyplatí, ich poskytnutie:

• je založené na dohode zamestnávateľa a zamestnanca v pracovnej zmluve alebo inej písomnej dohode,
• je založené na dohode zamestnávateľa a odborovej organizácie, tzn. ich poskytovanie je dohodnuté v kolektívnej zmluve,
• závisí od rozhodnutia zamestnávateľa, napríklad na základe vnútorného interného predpisu (internej smernice o poskytovaní cestovných náhrad).

Nenárokové cestovné náhrady sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom, tzn. sú predmetom dane zo závislej činnosti zamestnanca.

Pracovná cesta zamestnanca

Podmienkou vzniku nároku na cestovné náhrady je preukázateľnosť vzniknutých ...