Príspevok je výstupom grantového projektu APVV-18-0443 Prieniky pracovného práva do iných odvetí súkromného práva (a vice versa).
prof. JUDr. Tomáš Gábriš, PhD., LLM
advokát
profesor na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, člen Legislatívnej rady vlády SR. Príspevok odráža výlučne vlastné názory autora.
Postavenie advokátskej profesie čelí i v súčasnosti viacerým výzvam: 1.) vo vzťahu k potenciálnej silnejšej štátnej kontrole, 2.) vo vzťahu k súdnictvu a možnému preberaniu súdnej mimosporovej agendy, či 3.) vo vzťahu k notárskej profesii a rozdeleniu úloh a právomocí týchto profesií. Príspevok v tomto kontexte sumarizuje špecifiká advokácie ako nezávislej autonómne spravovanej slobodnej právnickej profesie, ktorá plní v ústavnom štáte nezastupiteľné úlohy.
Úvod
Advokátska profesia v súčasnosti prežíva turbulentné časy. Advokácia sa musí brániť na viacerých frontoch – vo vzťahu k štátu (výkonnej moci, súdnej moci), a k iným právnickým profesiám. Naproti tomu, na „bránenie sa“ vo vzťahu ku klientom je každý advokát už zvyknutý – aspoň v tejto rovine nejde po roku 1989 o novinku. Čo je však po zmene režimu v roku 1989 prekvapivým, je nutnosť opätovne zdôrazňovať poslanie advokácie vo vzťahu k štátu. Liberálnodemokratický štát je však charakteristický tým, že advokácia sa môže slobodne hlásiť o svoje práva a prezentovať vlastné stanoviská, hoci by mohli byť vnímané ako kritické hlasy. To je dokonca prirodzená povinnosť a súčasť poslania advokácie v právnom štáte,Gajdošová, M.: Advokát v právnom štáte. In: Právny obzor, roč. 102, 2019, č. 1, s. 22 a nasl. resp., dnes už skôr v jeho ďalšej vývojovej fáze – v ústavnom štáte, ktorý kladie namiesto zákona dôraz na ústavu a v nej vyjadrené i nevyjadrené (implicitné) princípy, ktoré majú prednosť pred textom zákona.Porovnaj Gábriš, T.: Právny štát vs. ústavný štát : pohľady právneho pozitivizmu, non-pozitivizmu a právneho realizmu. In: Právny štát - medzi vedou a umením : princíp legality v materiálnom právnom štáte. Bratislava : Wolters Kluwer SR, 2018, s. 58 - 70
Tento príspevok má za cieľ poukázať práve na explicitné a implicitné úlohy a poslanie advokácie v ústavnom štáte, osobitne vo vzťahu k výkonnej a súdnej moci, ale tiež v druhom slede aj vo vzťahu k iným právnickým profesiám (najmä notárskej), a napokon aj vo vzťahu ku klientom. Vzťah advokáta ku klientom totiž dnes tiež čelí niektorým nepochopeniam, dokonca aj iných právnických profesií a povolaní.
1. Vzťah advokácie k štátu
Advokátska profesia sa považuje za jedno zo slobodných povolaní par excellence. Odvoláva sa pritom nielen na svoje antické korene, ale tiež na stáročnú tradíciu na našom území.Pozri podrobne Kerecman, P. – Manik, R.: História advokácie na Slovensku. Bratislava : Eurokódex, 2011. Jeho sloboda pritom nie je len ekonomická. Má iný rozmer nezávislosti – Súdny dvor Európskej únie (vec C-3/95, Reisebüro Broede, § 38.)Odkazuje tiež na vec 292/86 Gullung v Conseils de l'Ordre des Avocats du Barreau de Colmar et de Saverne [1988] ECR 111 a vec 33/74 Van Binsbergen v Bedrijfsvereniging Metaalnijverheid [1974] ECR 1299. podobne ako Ústavný súd Slovenskej republiky (v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. augusta 2018 III. ÚS 294/2018-37) zhodne konštatujú neodmysliteľnú úlohu advokácie v ústavnom štáte, najmä pri správnej ...