Bratia Mudroňovci – advokáti dvojčatá

JUDr. Peter Kerecman
advokát
Košice

Pavol Mudroň (9. 12. 1835 – 9. 3. 1914)

Michal Mudroň (9. 12. 1835 – 11. 9. 1887)

    Narodenie dvojčiat je vždy výnimočnou udalosťou – pripadá v populácii približne na 85 pôrodov. Aj bez toho, aby štatistika skúmala, v koľkých prípadoch sa obe dvojčatá stali advokátmi, je možné tvrdiť, že takéto prípady sú ešte výnimočnejšie. Výnimočný je aj príbeh dvojčiat, ktoré sa narodili na sklonku roku 1835 v Čabraďskom Vrbovku v rodine učiteľa Michala Mudroňa. Dostali mená Michal a Pavol, obaja spoločne študovali, spoločne zložili skúšku dospelosti a štátnu skúšku na Právnickej fakulte vo Viedni, aby sa potom obaja venovali povolaniu advokáta po celý zvyšok svojich životov. U svojich nasledovníkov si vyslúžili hrdý titul „vodcov predválečnej advokácie slovenskej“.

    Životný príbeh bratov Mudroňovcov je výnimočný nielen tým, že obaja putovali životom až do času, kým si založili vlastné advokátske kancelárie. Nerozdelili sa nikdy na viac, než niekoľko dní. Pre nás – dnešných advokátov – je ich príbeh výnimočný aj tým, že svoj život žili na pozadí zásadných zmien právneho poriadku na našom území. Slovenský advokát tejto doby musel byť nielen svedomitým právnikom brániacim a uplatňujúcim verejné i súkromné práva svojich klientov, ale vďaka príslušnosti k intelektuálnej elite národa bol povinný brať na seba aj úlohu v národnom živote, zapájať sa do verejného, spolkového života vo svojej obci a pokiaľ to pripúšťali jeho osobné schopnosti, byť aj spisovateľom, žurnalistom, či vydavateľom časopisov a kníh. A práve takýmito advokátmi boli aj bratia Mudroňovci.

Detstvo a prvé školské roky

    Michal a Pavol Mudroňovci sa narodili a vyrastali v rodine národne uvedomelého slovenského učiteľa Michala Mudroňa (1795 – 1879), ktorý pochádzal zo Záskalia na Orave, študoval na prešovskom kolégiu, stal sa učiteľom a pôsobil v Istebnom, kde si vzal za manželku Evu Karolínu, rod. Urbanovičovú (1799 – 1876), dcéru istebianskeho evanjelického farára Ondreja Urbanovicha.

    Deň narodenia dvojčiat Pavla a Michala – 9. december 1835 – údajne v matrikách uvádzajú nesprávne. Podľa spomienok ich matky sa totiž narodili už 7. decembra 1835. K chybe v zápise došlo tak, že pôrodná babica mylne udala deň ich narodenia pri zápise do matriky pokrstených. Ich krst sa totiž pre nepriaznivé zimné počasie odložil a konal sa až 12. decembra 1835, a tak pôrodná babica uviedla ako dátum narodenia deň 9. decembra 1835. Miesto narodenia – Čabraďský Vrbovok v stolici Hontianskej – bol v matrike uvedený správne.

    Dvojčatá si boli hneď po narodení také podobné, že nastal dokonca spor, ktorý je ktorý, pretože ich matka tvrdila, že prvorodeným a hneď požehnaným menom Michal bolo jedno z detí a pôrodná babica to isté tvrdila o druhom. Pred pôrodom sa totiž nevedelo, že na svet prídu dve deti. Pravdu mala nakoniec matka detí, ktorá si spomenula, že prvorodenému synovi zaviazali na pupček prihotovenú hodvábnu šnúročku a pre druhorodeného žiadnu hodvábnu šnúrku pripravenú nemali a tak použili obyčajnú. Ten zo synov, ktorý mal hodvábnu šnúrku ostal už navždy Michalom.

    Podľa spomienok oboch bratov dostali prísnu, ale láskavú výchovu materinskú, keď ich otec sa o „nich veľa nestaral“ pre učiteľské povinnosti. Matka ich hrešila slovami „už ťa nechcem“, čo veľmi na deti pôsobilo. Ako sa roky detstva míňali, matka sa rozhodla, že deťom je na čase ukázať svet a začať chodiť do školy. Dovtedy učila deti sama, naučila ich sama čítať i počítať. A tak deti zaviezla do Nemeckej Ľupče, kde žila v tom čase ich stará mama Klára ...