Postavenie advokácie a jej vzťah k súdnictvu v období platnosti Advokátskeho poriadku pre Uhorsko z roku 1852

JUDr. Peter KERECMAN, PhD. 
advokát 

KERECMAN, P.: Postavenie advokácie a jej vzťah k súdnictvu v období platnosti Advokátskeho poriadku pre Uhorsko z roku 1852. Justičná revue, 57, 2005, č. 11, s. 1418 – 1432. 

1. Úvod 

Ako je známe, slovo „advokát“ pochádza z latinského advocatus (ad – k, vocare – volať), znamenajúceho privolaný (na pomoc). Prvýkrát sa objavuje toto pomenovanie v starom Ríme, kde sa používalo na označenie „priateľa znalého práva“, či právneho zástupcu. V istom období označovalo osobu, ktorá zastupovala záujmy osôb nespôsobilých konať pred súdom. Advocatus podporoval stranu v spore nielen svojimi právnymi radami, ale aj svojou osobnou vážnosťou. V čase rímskeho cisárstva označovalo už slovo advocatus človeka poskytujúceho právne rady a zastupujúceho iných pred súdom, a už išlo o zamestnanie, a nie bezplatné, ale za honorarium. Od tých čias termín „honorár“ označuje čestný dar alebo odmenu za vyššie, najmä intelektuálné služby právnikov či lekárov. Spočiatku nebola voči zástupcom pred súdom vznesená požiadavka právnického vzdelania, stalo sa tak až neskôr – vo 4. stor. n. l. – keď advokátom mohol byť iba ten, kto mal právnické vzdelanie. Počet advokátov zapísaných v zozname – matrike – pri jednom súde bol obmedzený zákonom (tvorili corpus togatorum), čo sa stalo vo vzťahu k advokátom typickým na mnoho ďalších storočí, počas ktorých počty advokátov boli určované štátom (numerus clausus). V poklasickej dobe boli už advokáti organizovaní ako vysokovážená stavovská skupina.BARTOŠEK, M.: Encyklopedie Římskeho práva. Praha, Panorama 1995, s. 64. Činnosť advokátov bola podrobená dohľadu a disciplinárnym trestom magistrátov, ktorí určovali prípadne i advokáta strane, ktorej zastupovanie žiadny advokát nechcel prevziať. Ako advokáti pred súdmi však nesmeli byť, už podľa praetorského práva, činné ženy, čo spôsobilo údajne neslušné správanie sa Carfanie,Ottov slovník náučný. Ilustrovaná encyklopédia všeobecných vedomostí. I. diel.
Združenie pre Ottov slovník náučný, Paseka, Argo, Praha, 1996, s. 242 a nasl. manželky senátora Liciniusa Bucciona, ktorá bezočivo podávala súdom v mene iných žiadosti, svojím „nevhodným vystupovaním tak neobvyklým pre toto fórum“ obťažovala súdy a chýbala jej mravnosť, čím rozhnevala magistrátov. Tento zákaz bol potom odôvodňovaný tým, že účasť žien ako zástupkýň právnych pred súdom by bola v rozpore so zdržanlivosťou, ktorá sa u žien predpokladala a žiadala.K prípadu Carfanie a postaveniu žien pred súdom nielen v Ríme viac napr. dielo FELDNER, B.: Women´s exclusion from the roman officium, www.rewi.huberlin.de/FHI/zitat/0209feldner.htm 

Advokácia vznikla ako osobitné povolanie v situácii, keď hospodársky rozvoj štátu vytvoril tak zložité pravidlá a právne pomery, že za tejto situácie, v ktorej sa znalosť právnych predpisov stala nevyhnutnou pre úspech v spoločnosti, nebolo možné a postačujúce naďalej vyhľadávať právne rady a právnu pomoc iba v kruhu rodiny, obce alebo vlastného stavu. Od tých čias sa advokátom nazýva profesionálny právny pomocník, ktorý háji strany pred súdom a poskytuje im právne rady a odporúčania. 

Francúzska revolúcia a ňou vytvorené Ústavodarné zhromaždenie v roku 1790 rozhodli o zrušení advokácie, pričom sa dôvodilo tým, že takto sa spravodlivosť dosiahne rýchlejšie.KRÁL, V.: Případy slavných i neslavných aneb muj život s advokacií. Praha, Rego 2002, s. 13. V tom istom Francúzsku však po čase začali vznikať prvé advokátske komory a právne normy, upravujúce ich fungovanie, inšpirovali aj ďalšie európske právne poriadky. 

Organizácia, život a postavenie advokácie úzko súviseli počas jej vývoja na našom území so súdnou organizáciou. Postavenie súdov bolo pritom vo vzťahu k advokácii principiálne nadradené, v niektorých obdobiach bolo súdom zverené nielen vedenie zoznamu advokátov, dohľad nad ich činnosťou, ale aj rozhodovanie o disciplinárnych previneniach advokátov a ich výmazoch zo zoznamov advokátov. Dejiny právnej úpravy advokácie sú potom dejinami boja advokátov za slobodný výkon ich povolania a nezávislosť od súdnej a výkonnej moci ako základného predpokladu pre jej činnosť. Advokácia a jej právna úprava prešla na území Slovenska niekoľkými etapami vývoja, pričom základnými medzníkmi bolo prijatie prvého advokátskeho poriadku (v roku 1852) ako komplexnej normy upravujúcej ...