Administratívne podmienky počas vyslania – III. časť

Prvú a druhú časť komentára nájdete tu:
I. časť: Cezhraničné vysielanie zamestnancov – komentár
II. časť: Podmienky vyslania a pracovné podmienky pri vyslaní

Už pred prijatím smernice 2014/67/EÚ celý rad štátov (ako napr. SRN, Francúzsko, Rakúsko) mal zavedené rôzne administratívne povinnosti, ktoré sa týkajú vyslania. V tomto kontexte sa do smernice 2014/67/EÚ dostal aj čl. 9, ktorý je do istej miery zhrnutím judikatúry Súdneho dvora EÚ a upravuje možnos­ti členského štátu ukladať vysielajúcemu zamestnávateľovi povinnosti, ktoré sa týkajú vyslania. Čl. 9 predstavuje demonštratívny zoznam povinností, ktoré štát vyslania môže, ale nemusí od vysielajúceho zamestnávateľa vyžadovať. Je na členskom štáte, ktoré z povinností zavedie, pričom ale členský štát musí dbať o to, aby zabezpečil dodržiavanie práv vyslaných zamestnancov (napr. zavedenie povinnosti ohlásenia vyslania – umožňuje štátu vykonať kontrolu na mieste a zistiť, či v prípade zamestnanca je dodržané tvrdé jadro smernice – čl. 3 – osobitne mzdové podmienky – bez zavedenia povinnosti ohlasovania, štát nemá informácie o tom, koľko zamestnancov z iných členských štátov reálne vykonáva prácu).

Čl. 9 smernice obsahuje demonštratívny výpočet povinností, ale zavedenie povinností nad rozsah ods. 1 je možné len pri splnení určitých prísnych podmienok.

Podľa čl. 9 ods. 1 smernice „Členské štáty môžu uplatniť len administratívne požiadavky a kontrolné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie účinného monitorovania plnenia povinností stanovených v tejto smernici a v smernici 96/71/ES, a to za predpokladu, že tieto požiadavky a opatrenia sú odôvodnené a primerané podľa práva Únie. Členské štáty môžu na tieto účely uplatniť najmä tieto opatrenia:....“

Povinnosti zamestnávateľov vysielajúcich zamestnancov – SR

Povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa

V § 4 ods. 1 až 3 zákona sa upravujú povinnosti vysielajúcich zamestnávateľov, ktorí vysielajú zamestnancov na výkon práce v rámci cezhraničného (nadnárodného) poskytovania služieb na území SR.

Pred účinnosťou zákona č. 351/2015 Z. z. povinnosti v oblasti pracovných podmienok a mzdových podmienok upravoval Zákonník práce v § 5 ods. 2 až 5 len vo väzbe na pracovné podmienky zamestnanca, ktoré sa musia uplatniť pri jeho vyslaní na územie SR (tzv. tvrdé jadro smernice – čl. 3 ods. 1 smernice 96/71/ES).

Zákonom č. 351/2015 Z. z. sa ustanovili v kontexte čl. 9 smernice 2014/67/EÚ administratívne požiadavky, ktoré musí vysielajúci zamestnávateľ splniť, aby kontrolné orgány mohli účinne vykonávať kontrolu dodržiavania právnych predpisov v prípade zamestnancov vyslaných na územie SR z iného členského štátu. SR vychádza iba z rozsahu tých povinností, ktoré upravuje čl. 9 ods. 1 smernice 2014/67/EÚ, a nevyužila možnosť ich rozšírenia na základe čl. 9 ods. 2 smernice.

Zákonom č. 351/2015 Z. z. sa v § 4 ods. 1 hosťujúcemu zamestnávateľovi (vysielajúcemu zamestnávateľovi na územie SR) ustanovila ohlasovacia povinnosť, pokiaľ ide o vyslanie. Táto povinnosť je ustanovená bez ohľadu na dĺžku vyslania (hodiny, dni, týž­- dne, mesiace).

Pre tieto účely má NIP vytvorený aj formulár: https://www.nip.gov.sk/?form&lang=sk a aj portál: https://www.nip.gov.sk/?lang=sk

Ohlasovacia povinnosť

Hosťujúci zamestnávateľ (t. j. nie slovenský) je povinný najneskôr v deň vyslania (t. j. v deň, odkedy sa začne vyslanie na územie SR – v kontexte tohto zákona ide najneskôr o prvý deň vykonávania práce na území SR; pri posudzovaní bude inšpekcia práce kontrolovať aj pracovnú zmluvu a aj iné doklady ohľadom toho, kedy došlo k začatiu výkonu práce počas vyslania, ak by napr. deň začatia vyslania a deň začatia výkonu práce počas vyslania bol rozdielny) v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe oznámiť Národnému inšpektorátu práce:

a) svoje obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu, a svoje obchodné meno alebo meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, a miesto trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu
(keďže ide o zahraničných zamestnávateľov – východiskom budú pravidlá štátu registrácie/sídla, ktoré sa týkajú označovania právnických a fyzických osôb);

b) svoje identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, a register, v ktorom je zapísaný
(keďže ide o zahraničných zamestnávateľov – východiskom budú pravidlá štátu registrácie/sídla, ktoré sa týkajú označovania právnických osôb a fyzických osôb identifikačným číslom a ich povinnosti zapisovať sa do príslušných obchodných a iných registrov);

c) predpokladaný počet vyslaných zamestnancov
(vychádza sa z predpokladu, t. j. ak má byť postupne vyslaných niekoľko zamestnancov, odhadne sa predpokladaný počet, v budúcnosti potom zamestnávateľ nahlási údaje o ďalších zamestnancoch; takýto postup súvisí aj s posúdením rozsahu vyslania zamestnancov napr. pre účely posúdenia, či ide o skutočné vyslanie; ak zamestnávateľ nemá vedomosť, že by do budúcna chcel vyslať ďalších zamestnancov, oznámi skutočný počet vyslaných zamestnancov)

→ registračný formulár vychádza z reálneho počtu zamestnancov;

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu a štátne občianstvo vyslaného zamestnanca
(ide o nahlásenie údajov o zamestnancoch; pokiaľ ide o nahlasovanie miesta trvalého pobytu, vychádza sa z pravidiel štátu, odkiaľ je zamestnanec vyslaný, t. j. z ich konceptu evidencie pobytu osôb; ak ...