2. Identifikácia vyslania – zákon č. 351/2015 Z. z.

POZNÁMKA

Podľa § 3 ods. 1 zákona teda „Na identifikáciu vyslania pri kontrole dodržiavania pravidiel vyslania sa vykoná celkové posúdenie skutkových okolností, ktoré sa považujú za potrebné, pričom možno vychádzať najmä zo skutočností podľa odsekov 2 a 3.“.

§ 3 zákona obsahuje pravidlá*⁾ (skutkové okolnosti, kritériá, predpoklady) pre posúdenie, či je situácia skutočným vyslaním na územie SR (v kontexte § 5 ods. 2 Zákonníka práce), a to z hľadiska dvoch jeho zložiek:

• či ide o vysielajúceho zamestnávateľa (a nejde napr. o schránkovú spoločnosť umelo vytvorenú v inom štáte s cieľom obísť pravidlá práva SR) a
• či ide o vyslaného zamestnanca (t. j. nie napr. zamestnanca, ktorý obvykle pracuje v štáte, do ktorého sa má „akože“ vyslať“).

K pravidlám (kritériám) § 3 zákona možno uviesť:

• kritériá (t. j. okruh možných znakov naznačujúcich, že ide alebo nejde o vyslanie) v § 3 predstavujú návod, na základe akých skutočností má inšpektorát práce vyhodnotiť splnenie, resp. nesplnenie podmienok vyslania,
• splnenie, resp. nesplnenie týchto pravidiel a kritérií bude posudzovať príslušný inšpektorát práce,
• kritériá sú vymedzené demonštratívne (t. j. nejde o všetky možné kritériá),
• ide o orientačné kritériá (znaky vyslania) (o okruh kritérií, ktoré nie sú vyčerpávajúce) pre celkové posúdenie situácie vždy v konkrétnom prípade (so zohľadnením osobitostí situácie).
  Ak niektoré kritérium nie je identifikované, resp. nevypovedá pozitívne v prospech vyslania, neznamená to, že nemusí ísť o vyslanie.

Z uvedeného vyplýva, že sa musí urobiť celkové posúdenie situácie a prihliadať na jej osobitosti (napr. na opakovanie vyslania toho istého zamestnanca na výkon tej istej práce počas niekoľkých rokov, čo môže byť iná ...