Zánik nároku a neuplatnenie práva v stanovenej lehote v pracovnoprávnych vzťahoch

Pracovnoprávne vzťahy sú také právne vzťahy, v ktorých účastníci týchto pracovnoprávnych vzťahov vystupujú ako nositelia práv a povinností ustanovených normami pracovného práva. Základnou normou pracovného práva je Zákonník práce. K zániku práv a povinností dochádza v dôsledku týchto právnych skutočností:

1. zánikom pracovnoprávneho vzťahu,
2. uspokojením nároku,
3. uplynutím doby,
4. dohodou,
5. smrťou zamestnanca,
6. výkonom práva.

Pracovnoprávne vzťahy zanikajú na základe ďalších právnych skutočností, pretože nie všetky práva a povinnosti, ktoré vznikli v priebehu trvania pracovnoprávneho vzťahu, zanikajú práve zánikom tohto vzťahu. Ide o tieto právne skutočnosti:

a) právnu udalosť,
b) právny úkon,
c) úradné rozhodnutie,
d) splnenie.

Ako je vyššie uvádzané, jednou z možností zániku práva v pracovnoprávnych vzťahoch je i uplynutie doby, lehoty (uplynutie času), počas ktorej je možné uplatniť si svoje nároky, svoje právo. Uplynutím doby, lehoty zanikajú tie práva a povinnosti, ktoré sú časovo obmedzené. Tieto zanikajú uplynutím doby, lehoty bez toho, aby k ich zániku boli potrebné iné, ďalšie právne skutočnosti. Hovoríme, že ide o prekluzívnu (prepadnú) lehotu.

K preklúzii, teda k zániku práva z dôvodu, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v tých prípadoch, ktoré sú konkrétne uvedené v ustanovení § 36 Zákonníka práce. Na rozdiel od premlčania, pri preklúzii zaniká subjektívne právo ako celok. Nie je možné takéto právo či nárok priznať, plniť, i keby povinný subjekt bol ochotný plniť. V takomto prípade, ak by povinný subjekt priznal a plnil právo, ktoré je prekludované, považovalo by sa takéto plnenie za bezdôvodné obohatenie a bolo by možné ho vymáhať späť. Na preklúziu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Zákonník práce rozlišuje pojem lehota a pojem doba. Z tohto dôvodu zakotvuje spôsob počítania času, ktorý je odlišný pri ...