Vybrané príklady z praxe k skončeniu účinnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa k 31. 8. 2024

Príkad č. 1

Dohoda medzi zamestnaneckou radou a zamestnaneckým dôverníkom

Autor: Nicolas Hamlock

Otázka

U zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia a nemá uzatvorenú podnikovú kolektívnu zmluvu. Na zamestnávateľa sa v súčasnosti neaplikuje kolektívna zmluva vyššieho stupňa. U zamestnávateľa došlo k uzatvoreniu dohody medzi zamestnávateľom a zamestnaneckou radou, v ktorej bolo dohodnuté poskytovanie niektorých benefitov. Možno na poskytovanie benefitov aplikovať predmetnú dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnaneckou radou napriek tomu, že KZVS nie je účinná?

Odpoveď

S cieľom zabezpečiť spravodlivé, uspokojivé, transparentné a predvídateľné pracovné podmienky sa zamestnanci zúčastňujú na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka ich ekonomických a sociálnych záujmov, a to priamo alebo prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka. Ak v danom prípade u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, potom zákon nebráni tomu, aby sa na úprave pracovných podmienok a podmienok zamestnávania dohodol zamestnávateľ so zamestnaneckou radou, prípadne so zamestnaneckým dôverníkom. Rozsah dohodnutých benefitov musí však byť súladný s platnou legislatívou, napr. rozsah týždenného pracovného času nemôže presiahnuť maximálne limity stanovené Zákonníkom práce, rozsah dovolenky nemôže byť nižší ako minimálny rozsah upravený prostredníctvom Zákonníka práce, rozsah odstupného/odchodného nemôže byť nižší ako rozsah garantovaný Zákonníkom práce. V prípade platenia príspevkov zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie, je možné platenie príspevkov aj ich výšku dohodnúť v kolektívnej zmluve a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, aj so splnomocnenými zástupcami zamestnancov, t. j. aj prostredníctvom dohody zamestnávateľa so zamestnaneckou radou. Podľa zákona o sociálnom fonde ďalší prídel do sociálneho fondu sa poskytuje vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve (alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán). Podľa zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca vyššiu percentuálnu sadzbu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, avšak najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu, možno dohodnúť v kolektívnej zmluve.

Záver:

Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, potom zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník môže uzatvoriť so zamestnávateľom dohodu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania. Rozsah dohodnutých benefitov musí ...