Daňovník – fyzická osoba – môže počas zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny rok, dosahovať rôzne druhy príjmov. Z pohľadu zdanenia daňou z príjmov však nie každý príjem, ktorý dosiahne, je aj zdaniteľným príjmom.
Akým spôsobom musí daňovník posúdiť takto dosiahnuté príjmy z pohľadu ich zdaniteľnosti a správneho zatriedenia príjmov pod príslušný druh príjmov, ktorý má následne špecifické pravidlá pre určenie čiastkového základu dane, resp. osobitného základu dane a s tým aj súvisiaci priamy vplyv na výpočet daňovej povinnosti daňovníka, bude uvedené v tomto príspevku.
V prvom rade je potrebné uviesť, že daňovú povinnosť má daňovník len zo zdaniteľných príjmov, čo sú príjmy, ktoré podľa § 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené ani podľa ZDP a ani podľa medzinárodnej zmluvy.
Samotná definícia príjmu je pre daňové účely upravená v ustanovení § 2 písm. c) ZDP, podľa ktorej je príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Nadväzne na uvedené je vyššie uvedeným spôsobom ocenený príjem predmetom dane podľa § 2 písm. b) ZDP vtedy, ak tento príjem (výnos) plynie daňovníkovi z jeho činnosti a z nakladania s jeho majetkom okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12 ZDP.
V prípade situácií, v ktorých dochádza k posudzovaniu predmetu dane z príjmov dosahovaných v zahraničí a príjmov dosahovaných na území SR zahraničnými daňovníkmi, je predmet dane určený v ustanoveniach § 2 písm. f) a g) ZDP. Takýto predmet dane sa odvíja od posúdenia, či príjmy dosahuje daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s NDP) na území SR alebo daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s ODP) na území SR. V závislosti od tejto skutočnosti sa posudzuje rozsah daňovej povinnosti daňovníkov.
Ak má daňovník, fyzická osoba, na území SR trvalý pobyt (povolenie na trvalý pobyt), bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava, je podľa § 2 písm. d) bod 1 ZDP daňovníkom s NDP, čo znamená, že na území SR zdaňuje príjmy, ktoré dosiahol nielen na území SR, ale aj príjmy, ktoré dosiahol v zahraničí [§ 2 písm. f) ZDP].
Zároveň, ak by takéto príjmy dosiahol v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluva o ZDZ“) a v nadväznosti na články takejto zmluvy o ZDZ by boli príjmy v zahraničí nášmu daňovníkovi zdanené, môže pri priznávaní celosvetových zdaniteľných príjmov na území SR zamedziť dvojitému zdaneniu tohto zahraničného príjmu, a to prostredníctvom metód na zamedzenie dvojitého zdanenia určených v danej zmluve o ZDZ.
Podľa § 2 písm. e) ZDP, ak daňovník na území SR nemá trvalý pobyt (povolenie na trvalý pobyt), bydlisko a ani sa tu obvykle nezdržiava, je daňovníkom s ODP.
Daňovníkom s ODP je aj daňovník, ktorý sa na území SR obvykle zdržiava, ale len na účely štúdia alebo liečenia.
Tento daňovník zdaňuje len príjmy, ktoré dosiahol zo zdrojov na území SR [§ 2 písm. g) ZDP], aj to len tie príjmy, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 16 ZDP. V prípade, ak by daňovník s ODP mal bydlisko v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o ZDZ, musí aj táto zmluva o ZDZ umožniť zdaňovať dosahovaný príjem v štáte zdroja (v SR).
Poznámka:
Finančné riaditeľstvo SR vydalo Metodický pokyn k stanoveniu rozsahu daňových povinností daňovníkov na území SR, ktorý je uverejnený na internetovej stránke www.financnasprava.sk a uvádza aj bližšie informácie k stanoveniu rozsahu daňových povinností daňovníka na území SR.
Upozornenie!
V nadväznosti na vyššie uvedené, následne daňovník/fyzická osoba musí každý dosiahnutý príjem posúdiť, či je predmetom dane, a ak je predmetom dane, či nie je oslobodený od dane podľa ustanovení ZDP, resp. medzinárodnej zmluvy a následne zdaniteľný príjem správne zatriediť pod príslušné ustanovenia ZDP podľa charakteru činnosti, z ktorej daný druh príjmu plynie.
Správne zatriedenie zdaniteľného príjmu podľa činnosti, z ktorej plynie, má veľký význam aj na konečné správne určenie daňovej povinnosti daňovníka, fyzickej osoby, pretože jednotlivé čiastkové základy dane, resp. osobitné základy dane majú svoje špecifické pravidlá pre určenie daňovej povinnosti.
Uvedené znamená, že ak má daňovník súbeh rôznych druhov príjmov, niektoré z nich môžu byť vylúčené z predmetu dane z príjmu, niektoré oslobodené od dane z príjmu, niektoré vyrovnané daňou vyberanou zrážkou a niektoré zahŕňané do daňového priznania, cez ktoré si následne z týchto príjmov vyrovná svoju daňovú povinnosť.
Ako z vyššie uvedeného vyplýva, pri zdaniteľných príjmoch môže nastať rozdielny spôsob vyrovnania, a to:
- prostredníctvom platiteľa dane
- zamestnávateľa, ktorý vyrovná daňovú povinnosť za zamestnanca cez ročné zúčtovanie preddavkov zo závislej činnosti vyberaných od zamestnancov počas zdaňovacieho obdobia,
- vyberajúceho daň zrážkou alebo zabezpečením,
- osobne cez podané daňové priznanie.
Upozornenie!
Príjmami vylúčenými z predmetu dane sú príjmy vymedzené v § 3 ods. 2 ZDP všeobecne pre fyzické osoby a príjmy vymedzené v § 5 ods. 5 ZDP výlučne pre určité druhy plnení dosahované v rámci závislej činnosti (napr. cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách, náhrada za používanie vlastného náradia po splnení určených zákonných podmienok, hodnota poskytovaných rekondičných pobytov určená osobitnými predpismi).
Medzi najčastejšie riešené príjmy vylúčené z predmetu dane fyzických osôb podľa § 3 ods. 2 ZDP bezpochyby patria príjmy, ktoré boli prijaté ako:
- príjem získaný darovaním nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmu z neho plynúceho a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) alebo príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ZDP) alebo
- príjem získaný dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmu z neho plynúceho.
V nadväznosti na uvedené teda v okamihu nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty daňovník získal príjem (peňažný alebo nepeňažný), ktorý však v tomto momente nie je u daňovníka (dediča alebo obdarovaného) predmetom dane.
Ak však z takéhoto zdedeného alebo darovaného majetku plynie príjem, t. j. napr. daňovník dal zdedenú alebo darovanú nehnuteľnosť do prenájmu alebo predal nadobudnuté cenné papiere alebo hnuteľný majetok, tento už je predmetom dane, ktorý, ak nie je oslobodený od dane (§ 9 ZDP), je zdaniteľným príjmom.
Príklad č. 1
Daňovník zdedil nehnuteľnosť, ktorú dal do prenájmu. Aký vplyv má uvedená situácia na zdanenie?
Hodnota tejto nehnuteľnosti v momente jej nadobudnutia dedením je príjmom vylúčeným z predmetu dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP.
Ak však dedič dá túto zdedenú nehnuteľnosť do prenájmu, príjem, ktorý mu z prenájmu plynie, je už zdaniteľným príjmom. V prípade prenájmu nehnuteľnosti, kde dedič poskytuje len základné služby spojené s prenájmom (napr. zabezpečuje dodávku energií, upratovanie spoločných priestorov...), resp. nejde o prenájmom nehnuteľnosti, ktorú by dedič zahrnul do obchodného majetku v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti, je tento príjem zdaniteľným príjmom zahrnovaným medzi príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP. K týmto príjmom sa viaže oslobodenie od dane, a to vo výške nepresahujúcej 500 eur ročne podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP.
Príklad č. 2
Fyzická osoba nadobudla na základe uznesenia o dedičstve po zomretom poručiteľovi nehnuteľnosť v hodnote 150 000 eur. Je tento príjem predmetom dane a vzniká fyzickej osobe povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní?
Nepeňažný príjem vo forme nehnuteľnosti nadobudnutej priamo na základe osvedčenia o dedičstve nie je predmetom dane z príjmov a dedičovi nevzniká povinnosť tento príjem uvádzať v daňovom priznaní.
Príklad č. 3
Daňovník nadobudol nehnuteľnosť darom. Hodnota tejto nehnuteľnosti ako príjem získaný darom nie je predmetom dane. Túto nehnuteľnosť dal daňovník do prenájmu, pričom príjem, ktorý mu už bude plynúť z prenájmu tejto nehnuteľnosti, bude príjmom, ktorý je predmetom dane a ktorý je zdaniteľným príjmom podľa § 6 ods. 3 ZDP. Pri tomto druhu príjmu ZDP upravuje aj oslobodenie od dane do výšky 500 eur podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP.
Príklad č. 4
Fyzická osoba (nepodnikateľ) nadobudla na základe darovacej zmluvy nehnuteľnosť v hodnote 100 000 eur. Je tento nepeňažný príjem predmetom dane z príjmov a vzniká fyzickej osobe povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní?
Nepeňažný príjem vo forme nehnuteľnosti nadobudnutej darovaním nie je predmetom dane z príjmov a obdarovanému nevzniká povinnosť tento príjem priznať v daňovom priznaní. Ak však táto fyzická osoba (obdarovaný) predmetnú nehnuteľnosť predá alebo začne dosahovať príjem z jej ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies