Obsah:
1. Ako sa stať platiteľom DPH?
2. Čo spadá do obratu pre povinnú registráciu?
3. Aké typy registrácie poznáme a akým spôsobom sa podávajú daňové priznania? Podávajú daňové priznania aj osoby neregistrované pre DPH?
4. Za predpokladu, že sa spoločnosť stane platiteľom DPH, v čom by mala byť obozretná?
5. Ako sa posudzuje miesto dodania služieb v špecifických prípadoch?
Doplňujúce informácie na záver
1. Ako sa stať platiteľom DPH?
Registrácia slovenských podnikateľov je usmernená v § 4 zákona o DPH. Netreba si však zamieňať pojem platiteľ s osobou registrovanou pre daň (§ 7 ZDPH, § 7a ZDPH). Vtedy by podnikateľ nemal nárok na odpočítanie DPH, ktorú zaplatí pri samozdanení, no musel by byť registrovaný z titulu previazanosti transakcií na súhrnný výkaz. Týmto systémom sa zabezpečuje cezhraničné sledovanie obchodných aktivít pri intrakomunitárnom dodaní tovaru a pri službách s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH.
Registrácia za platiteľa je povinná, dobrovoľná ale aj tzv. zákonná. Pri povinnej registrácii sa sleduje obrat 49 790 € za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Sú však i iné prípady - tzv. zákonnej registrácie, ak sa dodáva stavba alebo stavebný pozemok, pričom nejde o príležitostný predaj, resp. ak sa dodáva podnik alebo časť podniku, a to za podmienok stanovených v § 4 ods. 4 ZDPH. Tie si však bližšie rozoberať nebudeme. V prípade dobrovoľnej žiadosti o registráciu pre daň by mal žiadateľ, zdaniteľná osoba, vždy dôsledne zvážiť, kedy žiadosť daňovému úradu podá, a to v nadväznosti na jeho zámer, odkedy chce mať postavenie platiteľa dane.
Príklad č. 7:
Povinnosť registrácie podľa § 4 zákona o DPH
Podnikateľ, ktorý deklaruje príjmy zo živnosti, začal oficiálne vykonávať svoju činnosť 14. marca 2018, pričom za päť kalendárnych mesiacov, t. j. do konca júla 2018, dosiahol príjem z poskytnutých služieb s miestom dodania v tuzemsku vo výške 50 000 €. Prekročil tak požadovaný obrat, ktorý zákon limituje na 49 790 €. Do 20. augusta 2018 má povinnosť podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH. Žiadosť podá 15. 8. a daňový úrad podnikateľa zaregistruje za platiteľa k 1. 9. 2018. Týmto dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa stáva platiteľom dane. V danom prípade nemusel zložiť zábezpeku na daň (bližšie § 4c ods. 1 zákona o DPH). Od roku 2019 však platí zmena v definícii obratu. Podnikateľ už nemá povinnosť sledovať reálne zinkasované príjmy, ale pohľadávky - t.j. hodnotu bez dane dodaných tovarov, reps. služieb - samozrejme musí i posúdiť správne vznik daňovej povinnosti.
2. Čo spadá do obratu pre povinnú registráciu?
Do obratu pre účely DPH sa do konca roka 2018 zahŕňali výnosy, ak sa účtovalo v sústave podvojného účtovníctva, a príjmy, ak išlo o jednoduché účtovníctvo. Od roku 2019 sa definícia zmenila - už sa v jednoduchom účtovníctve nesledujú reálne inkasované príjmy, ale dodaný tovar a služby.
§ 4 ods. 7 s účinnosťou od 1. 1. 2019 definuje nasledovné:
Na účely tohto zákona sa obratom rozumie hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem hodnoty tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42. Hodnota dodaných poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39, sa nezahŕňa do obratu, ak tieto služby sú dodané pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňa hodnota príležitostne dodaného hmotného majetku okrem zásob a hodnota príležitostne dodaného nehmotného majetku.
Podmienkou teda je, že musí ísť o obchody s miestom dodania v tuzemsku. Miesto dodania tovaru, ak sa dodáva zo SR, je v našej krajine, avšak, ak ide o tovar s montážou, miesto dodania je tam, kde sa vykoná montáž (bližšie § 13 zákona o DPH). Zákon o DPH pri službách určuje miesto dodania špecificky – ak sa subjekt nenájde vo výnimkách definovaných v § 16 zákona, tak je automaticky vo všeobecnom zjednodušenom princípe § 15. Predpokladajme, že slovenská spoločnosť dodá službu zahraničnej zdaniteľnej osobe (so zahraničným IČ DPH), kedy je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v krajine príjemcu. Pôjde napríklad o účtovné, poradenské alebo právne služby fyzicky vykonávané v SR, no fakturovať sa budú materskej firme do ČR. V takomto prípade by miesto dodania bolo v ČR, bez ohľadu na to, že sa služby vykonali v kancelárii na území Slovenska. Aj keby slovenská spoločnosť účtovala služby na výnosový účet 602 – Tržby z predaja služieb, do obratu by sa tento výnos nepočítal.
Ďalším špecifikom je to, že tu štandardne nespadajú oslobodené služby podľa § 28 – § 36 a § 40 – § 42 zákona o DPH a príležitostný predaj majetku (okrem zásob). Avšak, pozor, do obratu by mali vstupovať paradoxne oslobodené služby prenájmu podľa § 38 ZDPH, poisťovacie služby podľa § 37 ZDPH a finančné služby podľa § 39 ZDPH. Len ak by sa tieto posledné dve služby chápali ako doplnkové služby k dodaniu tovaru (službe), do obratu by nevstupovali.
Príklad č. 8:
Služba opravy s miestom dodania v zahraničí
Slovenská opravovňa vykonáva prehliadku auta, pri ktorej zistí závadu, ktorú opraví. Služba opravy je prácou na hnuteľnom majetku. Vo výnimkách v § 16 ZDPH je len v prípade, ak sa dodáva nezdaniteľnej osobe (občanovi). Fakturácia českej firme jasne svedčí o tom, že ide o dodanie (zahraničnej) zdaniteľnej osobe. Miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, teda bude v Českej republike, i keď sa oprava reálne vykonala na Slovensku. V tomto prípade sa služba do obratu pre povinnú registráciu podľa § 4 ZDPH nezahrnie. Opravovňa ju do svojho obratu nezapočíta. Miesto dodania je teda špecifická kategória zákona o DPH. Nie vždy je služba predmetom dane v štáte, v ktorom sa reálne vykoná.
Alternatívne riešenie:
Hoci sa predmetná služba do sledovania obratu (49 790 €) nezahrnie, opravovňa má povinnosť registrácie z pohľadu § 7a zákona o DPH. Dodala totiž službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 ZDPH odberateľovi identifikovanému pre DPH v Európskej únii. Registrovať sa musí na účely podávania súhrnného výkazu. Žiadosť podá pred poskytnutím tejto služby a daňový úrad má povinnosť prideliť jej IČ DPH SK do 7 dní od doručenia žiadosti. Opravovňa je v pozícii dodávateľa, vystaví súhrnný výkaz a odberateľ z ČR uplatní samozdanenie vo svojom českom daňovom priznaní. Na faktúru sa uvedie slovná poznámka: „prenesenie daňovej povinnosti“. Identifikačné číslo je relevantné len pre cezhraničné transakcie, nie pre dodania v tuzemsku.
Záver: Opravovňa sa nestáva platiteľom podľa § 4 ZDPH, ale osobou registrovanou pre daň podľa § 7a ZDPH (nemá nárok na odpočítanie DPH), preto na tuzemských faktúrach DPH uplatňovať nebude. Nemala by na ne dávať ani toto získané IČ DPH SK podľa § 7a ZDPH, ak nejde o fakturáciu do zahraničia. Kontrolný výkaz táto osoba podávať nebude, keďže nie je platiteľom.
V súvislosti s touto témou finančná správa má v metodickom pokyne ku kontrolnému výkazu informáciu, ako postupovať, ak sa na faktúrach uvedie daňové identifikačné číslo odberateľa registrovaného podľa § 7 ZDPH alebo § 7a ZDPH.
Odberateľ registrovaný podľa § 7, § 7a ZDPH
Otázka: Akým spôsobom sa uvádzajú údaje o IČ DPH odberateľov, ktorí majú pridelené IČ DPH v tuzemsku, ale nie sú platiteľmi, sú len zdaniteľnými osobami identifikovanými pre daň v tuzemsku (registrácia podľa § 7, § 7a zákona o DPH) tak, aby tento údaj systém nevyhodnotil ako chybu?
Odpoveď: V časti A.1. kontrolného výkazu uvádza platiteľ ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies