Najnovšia Smernica OECD o transferovom oceňovaní: Nehmotný majetok – I. časť

Obsah:

Úvod

I. Všeobecná charakteristika nehmotného majetku podľa Smernice OECD

1. Pravidlá pre identifikáciu nehmotného majetku

1.1 Základné východiská

1.2 Vzťah medzi pravidlami transferového oceňovania a inými daňovými predpismi

1.3 Vzťah medzi kategóriami nehmotného majetku na účely transferového oceňovania

1.4 Vybrané príklady nehmotného majetku

Patenty, Know-how a obchodné tajomstvo, Ochranná známka, obchodné meno a značka, Zmluvné práva a štátom udelené licencie, Licencie a podobné práva k nehmotnému majetku, Goodwill a hodnota podniku, Skupinové synergie, Špecifické okolnosti trhu

II. Osobitosti vlastníctva nehmotného majetku a transakcie zahŕňajúce vývoj, zlepšenie, starostlivosť, ochranu a využívanie nehmotného majetku

1. Právne vlastníctvo nehmotného majetku a zmluvné podmienky

2. Identifikácia funkcií, majetku a rizík súvisiacich s nehmotným majetkom

2.1 Vykonávanie a kontrolovanie funkcií

2.2 Používanie majetku

2.3 Prevzatie rizika

2.4 Skutočné, ex post výnosy

2.5 Zhrnutie k predchádzajúcim častiam

III. Záver

Úvod

Právo transferového oceňovania je v slovenskej právnej úprave ZDP vyjadrené pomerne stručnými formuláciami daňových právnych noriem a jeho právny základ je vyjadrený v § 2 ZDP (v podobe definícií závislých osôb a ďalších daňových pojmov), v § 17 ods. 5 ZDP (v podobe vyjadrenia požiadavky na úpravu základu dane v súlade s princípom nezávislého vzťahu – tzv. primárna úprava základu dane), v § 17 ods. 6 ZDP (v podobe vyjadrenia pravidiel pre vykonanie korešpondujúcej úpravy základu dane), v § 17 ods. 7 ZDP (v podobe pravidiel pre určenie základu dane stálej prevádzkarne podľa princípu nezávislého vzťahu) a v § 18 ZDP (v podobe pravidiel pre analýzu porovnateľnosti, povinnosti vedenia dokumentácie o transferovom oceňovaní, zakotvenia pravidiel výberu a definície jednotlivých metód transferového oceňovania a vymedzenie základných vzťahov daňového subjektu a správcu dane v súvislosti s transferovým oceňovaním – predkladanie dokumentácie, schválenie metódy transferového oceňovania a pod.).

Vzhľadom na komplexnosť praktických prípadov a situácií vzájomných vzťahov medzi závislými osobami, ktoré sa dotýkajú rôznych oblastí podnikateľskej činnosti, je nevyhnutné v praktickom uplatňovaní transferového oceňovania prihliadať tiež na pravidlá vyjadrené v Smernici OECD o transferovom oceňovaní (ďalej len „Smernica OECD“), ktorá bola v roku 2017 vydaná v jej najnovšom revidovanom znení.

Význam tejto Smernice OECD vyplýva z pohľadu jej právnej relevantnosti predovšetkým z § 2 ods. 1 ZDP, v kombinácii s čl. 9 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, pre ktoré predstavuje významný interpretačný nástroj.

Osobitne je potrebné poukázať na význam Smernice OECD aj z pohľadu predmetu jednotlivých transakcií zohľadňovaných pri uplatňovaní princípu nezávislého vzťahu, ktorý sa okrem štandardných obchodných vzťahov spočívajúcich v predaji a kúpe tovaru či poskytovaní služieb vzťahuje tiež na vzájomné vzťahy medzi závislými osobami zahŕňajúcimi nehmotný majetok.

Keďže ide o jednu z najkomplexnejších oblastí transferového oceňovania a slovenský režim transferového oceňovania vyjadrený v ZDP sa osobitosťami použitia princípu nezávislého vzťahu bližšie nezaoberá, ostáva Smernica OECD jedným z kľúčových pravidiel pre usmernenie praktickej realizácie princípu nezávislého vzťahu daňovými subjektmi, a to predovšetkým pri nastavovaní jednotlivých konkrétnych transakcií a pri vedení dokumentácie o transferovom oceňovaní. Na tomto mieste s cieľom komplexného výkladu o transferovom oceňovaní nehmotného majetku rozoberáme nasledujúce tematické oblasti:

1. Všeobecná charakteristika nehmotného majetku podľa Smernice OECD.
2. . Osobitosti vlastníctva nehmotného majetku a transakcie zahŕňajúce vývoj, zlepšenie, starostlivosť, ochranu a využívanie nehmotného majetku.

I. Všeobecná charakteristika nehmotného majetku podľa Smernice OECD¹⁾

Smernica OECD hovorí na začiatku o nehmotnom majetku poukázaním na základné pravidlo transferového oceňovania vyjadrené v čl. 9 ods. 1 Modelovej zmluvy OECD a konkrétne jeho adaptáciou na podmienky transakcií zahŕňajúcich nehmotný majetok. Podľa tohto pravidla, ak sa podmienky dojednané v transakcii medzi závislými osobami zahŕňajúcej nehmotný majetok líšia od podmienok, aké by bol dojednané medzi nezávislými osobami (ale ktoré v dôsledku vzťahu závislosti neboli dohodnuté), potom sa takto zistený rozdiel zahrnie do ziskov takejto závislej osoby a zodpovedajúcim spôsobom sa zdaní.

Nehmotný majetok na účely transferového oceňovania je obsiahnutý v kapitole č. VI Smernice OECD a jej cieľom je poskytnúť osobitné pravidlá pre uplatnenie princípu nezávislého vzťahu práve v takýchto transakciách s prítomnosťou nehmotného majetku.

V rámci funkčnej analýzy je potrebné identifikovať vykonávané funkcie, použitý majetok a znášané riziká, a to z pohľadu každej relevantnej závislej osoby zo skupiny závislých osôb. V prípadoch zahŕňajúcich nehmotný majetok je osobitne významné vykonať funkčnú analýzu na základe dôkladného porozumenia podnikateľskej činnosti skupiny závislých osôb ako celku a spôsobu, ako je nehmotný majetok v skupine využívaný na zvýšenie alebo vytvorenie ekonomickej hodnoty v rámci ...