Manažérske účtovníctvo: Fixné a variabilné náklady

Fixné a variabilné náklady – ako ich rozčleniť?

V praxi je problém stanoviť fixnú a variabilnú zložku nákladov.

A. Metóda technických prepočtov

Vychádza z konkrétnych technických a ekonomických podmienok podniku. V porovnaní s matematicko-štatistickými metódami je presnejšia, objektívnejšia, ale využíva sa prevažne tam, kde sú jej výsledky pomerne stabilné a platné po dlhší čas. Pri tomto spôsobe sa stanovujú normy, technologické predpisy, normatívy vo vzťahu k objemu výkonu. Nevýhodná sa javí vtedy, ak ide o činnosť administratívneho, riadiaceho alebo obslužného typu, pretože spotrebu ekonomických zdrojov nie je vtedy možné jednoznačne stanoviť.

B. Metóda analýzy účtov

Umožňuje rozlišovať fixnú a variabilnú zložku cez syntetické a analytické účty finančného účtovníctva. Pri tejto metóde platí nasledovné: Materiálové náklady sú spravidla variabilné, odpisy dlhodobého majetku môžu byť variabilné, ak sa odpisuje podľa výkonov (tzn. ak ide o výkonové odpisy podľa kapacity stroja a počtu vyrobených kusov v jednotlivých mesiacoch), alebo fixné, ak sa uplatňuje účtovný časový odpis. Daňové odpisovanie je iná kategória. Účtovné odpisy by nemali byť zhodné s daňovými. Mzdové náklady nevýrobných pracovníkov sú fixné.

Ak účtovná jednotka člení nákladové účty podľa stredísk výroby a odbytu, tak potom v týchto dvoch strediskách sú skôr náklady variabilné, v stredisku správy zas fixné. Technologická časť výrobnej (prevádzkovej) réžie obsahuje variabilné náklady, pričom všeobecná časť výrobnej (prevádzkovej réžie) má skôr fixný charakter.

C. Matematicko-štatistické metódy

Zosobňujú základnú formu rozčleňovania nákladov. Metóda dvoch bodov vychádza z predpokladu lineárneho priebehu nákladov vo väzbe na objem výroby.

Pre variabilné náklady (VN) na 1 ks výrobku platí nasledovný vzťah:

Uvedený vzorec má vypovedaciu schopnosť za predpokladu, že sa nezmenia fixné náklady. V takom prípade potom zmena celkových nákladov medzi dvoma obdobiami (Nb - Na) môže byť vyvolaná iba zmenou variabilnej zložky nákladov (či už ich prírastkom, alebo úbytkom). Pre fixné náklady (FN) platí nasledovný vzťah:

FN = celkové CN - variabilné náklady VN x objem produkcie Q