Vo všeobecnosti kalkulácia predstavuje zistenie alebo stanovenie nákladov, marže, zisku alebo inej hodnotovej veličiny na výrobok, prácu alebo službu, na činnosť alebo operáciu, ktorú je potrebné s ich uskutočnením zrealizovať, na investičnú akciu alebo inak vyjadrenú jednotku výkonu, t. j. na kalkulačnú jednotku.
Kalkulačnou jednotkou, t. j. predmetom kalkulácie, môžu byť všetky druhy výkonov, ktoré firma vytvára alebo poskytuje. Kalkulačná jednotka predstavuje konkrétny výkon, ktorý je vymedzený mernými jednotkami alebo peňažnými jednotkami a je nositeľom konkrétnych úžitkových vlastností.
Ak sa pomocou kalkulácie vypočítavajú vlastné náklady na kalkulačnú jednotku, ide o nákladové kalkulácie. Ak sa vypočítava cena, ide o cenové kalkulácie. Kalkulácia je hotový výpočet vlastných nákladov alebo ceny. Činnosť, ktorou sa kalkulácia zostavuje, je kalkulovanie, kalkulácia je výsledkom kalkulovania.
Firma by mala mať vytvorený vlastný kalkulačný systém, ktorý pozostáva z jednotlivých druhov kalkulácií a vhodných metód kalkulovania, a to s väzbou na účtovníctvo. Kalkulačný systém musí zohľadniť:
- výrobný a technologický proces – definovanie hlavnej, pomocnej a obslužnej činnosti, určenie kalkulačnej jednotky a kalkulačného vzorca pre jednotlivé stupne, operatívnej evidencie, technicko-hospodárskych noriem na kalkulačnú jednotku,
- ekonomickú štruktúru – definovanie stredísk alebo iných útvarov v nadväznosti na fázy výrobného procesu, vytvorenie účtovného rozvrhu, sledovanie nákladov a výnosov podľa stredísk,
- analýzu nákladov – spôsob určenia priamych a nepriamych, fixných a variabilných nákladov v závislosti od druhu zostavovaných kalkulácií, spôsob určenia režijných nákladov na kalkulačnú jednotku, voľbu rozvrhovej základne.
1.1 Štruktúra nákladov na účely kalkulácie
Formálne usporiadanie jednotlivých položiek nákladov, podrobnosť ich členenia, vzťah k iným hodnotovým veličinám je daný kalkulačným vzorcom, ktorý si každá firma stanovuje individuálne.
Kalkulačný vzorec
V praxi sa uplatňuje tzv. všeobecný kalkulačný vzorec, ktorý má nasledovnú štruktúru:
1. priamy materiál
|
2. priame mzdy
|
3. ostatné priame náklady
|
4. výrobná réžia
|
= vlastné náklady výroby
|
5. správna réžia
|
6. zásobovacia réžia
|
= vlastné náklady výkonu
|
7. odbytové náklady
|
= úplné vlastné náklady výkonu
|
8. zisk za výkon
|
= predajná cena
|
Z dôvodu rozdielnych charakterov činností firiem (napr. výrobných, stavebných, poľnohospodárskych, obchodných a pod.) vznikli aj kalkulačné vzorce zohľadňujúce ich špecifické podmienky a požiadavky. K takýmto kalkulačným vzorcom patria napr.:
- retrográdne kalkulačné vzorce, ktoré vyjadrujú vzájomný vzťah nákladovej kalkulácie, priemerného zisku a dosiahnutej ceny,
- kalkulačné vzorce oddeľujúce fixné a variabilné náklady, ktoré sa podrobnejšie zameriavajú na štruktúru vykazovaných nákladov vo vzťahu k zmene objemu výkonov,
- dynamické kalkulačné vzorce, ktoré vychádzajú z tradičného kalkulačného členenia nákladov podľa fáz výrobného alebo iného procesu, uplatňujú sa hlavne ako podklad pre ocenenie vnútropodnikových výkonov na rôznych úrovniach organizačnej štruktúry firmy.
V súvislosti so zostavovaním jednotlivých druhov nákladových kalkulácií je potrebné štrukturalizovať náklady na:
- priame a nepriame náklady,
Priame náklady
Priame náklady sú také, ktoré priamo súvisia s realizáciou konkrétneho výkonu a dajú sa bezprostredne určiť na kalkulačnú jednotku. Patria sem:
- priamy materiál, ktorý predstavuje nevyhnutný materiálový prvok výrobného procesu vstupujúci do výrobku a tvoriaci jeho podstatu,
- priame mzdy, ktoré sú ocenením práce vynaloženej na spracovanie priameho materiálu, montáž alebo iné činnosti, ktoré sa týkajú konkrétnej kalkulačnej jednotky, sú to zväčša základné mzdy vrátane pohyblivej zložky mzdy výrobných zamestnancov vynaložené na priamu závislosť od výroby,
- ostatné priame náklady, ktoré nie sú obsiahnuté v ostatných položkách priamych nákladov, ale súvisia s výrobou výkonu a možno ich stanoviť priamo na kalkulačnú jednotku, netvoria podstatu výrobku, ale vo výrobe sú nevyhnutné.
Nepriame náklady
Nepriame (režijné) náklady sú také, ktoré sú spoločne vynaložené na celé kalkulované množstvo viacerých druhov výkonov alebo na zabezpečenie chodu firmy. Patria sem:
- výrobná réžia, ktorá zahŕňa náklady na riadenie a obsluhu výrobného procesu a môže mať charakter:
- technologickej (variabilnej) výrobnej réžie, ktorá sa týka výrobného procesu, vrátane nákladov na činnosť a obsluhu výrobných zariadení, ktorú nemožno priamo vyčísliť na jednu kalkulačnú jednotku, napr. spotreba palív a energií, mzdy údržbárov,
- všeobecnej (fixnej) výrobnej réžie, ktorá sa týka riadenia výrobného procesu, napr. náklady na vykurovanie budov, odpisy,
- správna réžia, ktorá zahŕňa náklady súvisiace s riadením a správou firmy alebo iného organizačného útvaru ako celku, ktoré nemožno vyčísliť na jednu kalkulačnú jednotku,
- zásobovacia réžia, ktorá zahŕňa náklady spojené so zásobovacou činnosťou firmy, s obstaraním, preberaním, skúšaním, uskladnením a vydávaním zásob (ak v kalkulačnom vzorci konkrétnej firmy samostatná položka zásobovacej réžie nie je, zahŕňajú sa tieto náklady do správnej réžie),
- odbytové náklady, ktoré zahŕňajú náklady spojené s odbytom jednotlivých výkonov, ako sú náklady na obaly, prepravné, expedíciu, propagáciu, predaj a môžu mať charakter:
- odbytovej réžie, t. j. nákladov, ktoré nemožno vyčísliť priamo na jednu kalkulačnú jednotku,
- priamych odbytových nákladov, t. j. nákladov, ktoré je možné vyčísliť priamo na jednu kalkulačnú jednotku.
Členenie nákladov na priame a nepriame je relatívne, pretože závisí od konkrétnych podmienok firmy, druhu produkcie, voľby kalkulačnej jednotky, úrovne noriem spotreby, presnosti evidencie a pod. Vzhľadom na konkrétne podmienky môžu byť niektoré náklady raz priamymi nákladmi, inokedy nepriamymi nákladmi.
Variabilné náklady sú náklady, ktorých výška sa mení so zmenou objemu produkcie, a to viac alebo menej úmerne s jej zvyšovaním alebo znižovaním. Keďže stupeň premenlivosti nákladov je rozdielny, môže ísť o:
- proporcionálne náklady, t. j. náklady, ktoré sa vyvíjajú v tom istom pomere ako produkcia, prepočítaním na jednotku produkcie sú pri nezmenených podmienkach stále rovnaké, napr. spotreba základného materiálu,
- neproporcionálne, členené na:
- progresívne náklady, ktorých celková výška rastie rýchlejšie než objem výkonov a pri klesajúcom objeme produkcie klesá pomalšie, napr. náklady súvisiace s neplánovanými výkonmi, súvisiace príplatky za prácu v noci, v dňoch pracovného pokoja, náklady na opravu a údržbu a pod.,
- degresívne náklady, ktoré sa menia s objemom výkonov tak, že rast ich úhrnnej výšky je pomalší než ...