Interkultúrna mediácia ako forma riešenia konfliktov pri zamestnávaní cudzincov

Osobitne sa však zastavme pri prvej pozícii a zdôraznime: Slovensko zahraničných pracovníkov potrebuje a bude potrebovať! Okrem iného aj preto, že nie príliš priaznivá demografická prognóza sa najvypuklejšie prejaví v horizonte jednej – dvoch dekád, kedy by mala stále menej početná mladá generácia postupne prebrať štafetu ekonomickej produkcie a o. i. živiť aj stále sa zvyšujúci počet seniorov. Položme si však otázku, či sme na túto skutočnosť pripravení…

Na prelome rokov 2017/2018 uskutočnil Inštitút pre verejné otázky (IVO) prieskum, v ktorom porovnával sociálny dištanc Slovákov medzi májom 2008 a septembrom 2017 s jedinou otázkou – koho by ste nechceli za suseda. Výsledkom prieskumu bolo zistenie, že sa za ostatných desať rokov názory značnej časti obyvateľstva, ak nie priamo zradikalizovali, tak určite posunuli smerom ku xenofóbnejšiemu vnímaniu a postoju majority voči 15 rôznym spoločenským skupinám. V prípade moslimskej rodiny nastal oproti roku 2008 posun o 41 percentuálnych bodov, v prípade rodiny prisťahovalcov prieskum zaznamenal nárast o 38 bodov. Prakticky nezmenený ostal postoj majority k extrémistom, ktorých v roku 2008 nechcelo za susedov 82 percent opýtaných a v roku 2017 to bolo 84 percent. Najnižší nárast nastal vo vnímaní maďarskej národnostnej menšiny, ktorej príslušníci by prekážali 18 percentám Slovákov.

Zdroj: IVO

V kontexte nášho článku treba však zdôrazniť, že sa s podobnými predsudkami, stereotypmi, diskrimináciou, ba až nenávisťou stretávajú aj na Slovensku pracujúci Rumuni, Srbi a Ukrajinci.... A ide pritom o rovnakú farbu pleti, jazykové skupiny, etnicitu či náboženstvo.

Globalizácia a atraktívnosť Slovenska však vedú k čoraz častejším príležitostiam a ...