Na úvod si skúsme položiť otázku, čo má spoločné konflikt v rodine a konflikt, resp. konflikty na pracovisku... Nuž, pokiaľ stále tvrdíme, že rodina je základná bunka každej spoločnosti, tak je to práve rodinné prostredie, ktoré v dobrom aj zlom nastavuje našu pohodu/nepohodu, našu pozitívnu/negatívnu myseľ, našu aktivitu/pasivitu, elán, kreativitu, atď. No a v takejto psychickej kondícii opúšťame ráno rodinu a prichádzame do pracovného kolektívu, alebo pozitívne naladení, alebo „vytočení do nepríčetnosti“ a hľadáme prvú obeť.
Z intrapersonálneho, teda vnútorného konfliktu sa stáva konflikt interpersonálny s kolegom v kancelárii, ktorý môže prerásť do konfliktu skupinového v rámci oddelenia, medziskupinového medzi oddeleniami až dokonca medzi firmami, inštitúciami, organizáciami. A to všetko z jednej nevinnej rodinnej hádky... V tom prípade asi neplatí, že „cherchez la femme“, teda za všetkým hľadaj ženu, ale „cherchez la famille“, voľne preložené, za všetkým hľadaj konflikty v rodine. Mimochodom tento efekt kauzality konfliktov funguje aj vice versa a niektorí rodinní mediátori najmä v severských krajinách (Dag Hareide, Gosta Thommesen) idú ešte ďalej a k rodinnej mediácii priraďujú aj konflikty, ktoré vznikajú mimo rodiny, ale priamo či nepriamo ju výrazne ovplyvňujú. Uvediem niektoré:
- susedské spory, ak na ich riešenie majú členovia rodiny odlišný názor (mediácia susedských konfliktov),
- už naznačené konflikty na pracovisku, predovšetkým mobbing a bossing, ak sa ich neriešenie a konzekvencie prejavujú aj v atmosfére resp. komunikácii rodiny (mediácia na pracovisku/ workplace mediation),
- obchodné spory, ak ide napríklad o rodinnú firmu manželov (obchodná mediácia),
- problémy dieťaťa v škole, napríklad pri šikane resp. s pedagógom, ak majú rodičia na ich riešenie odlišný názor (školská mediácia/peer mediation).
Výnimočnosť rodinnej mediácie
Rodinná mediácia má mnoho výnimočných atribútov, ktoré ju predurčujú na jeden z najvýznamnejších a najrýchlejšie sa profilujúcich, ale súčasne najkomplikovanejších segmentov mediácie. Najskôr si však povedzme pár slov o tom, čo je to vlastne rodinná mediácia a ako ju chápať. Keďže slovenská právna regulácia doteraz nepovažovala za potrebné venovať zvláštnu pozornosť rodinnej mediácii, v rámci komparatívnej metódy výkladu, si skúsme pomôcť v susednej Českej republike. Pojem rodinná mediácia je tu legislatívne vymedzený v zákone č. 202/2012 Sb. o mediácii, a to v § 2 písm. b), ktorý hovorí, že rodinná mediácia sa zameriava na riešenie konfliktov vyplývajúcich z rodinných vzťahov. V komentároch k tomuto zákonu je rodinná mediácia považovaná za špecializovanú oblasť mediácie, so zvláštnym špecifickým akcentom na skutočnosť, že v rámci rodinnej mediácie vystupujú deti, spory sa týkajú rozpadov vzťahov rodičov a detí, a to v manželstve či mimo neho, výchovy a výživy neplnoletých detí, styku s rodičmi, starými rodičmi, resp. inými osobami žijúcimi v spoločnej domácnosti, ale aj spory vzniknuté pri delení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, spoločného nájmu bytov manželov, a pod.
Jednotlivé krajiny Európskej únie výrazne posilňujú a finančne podporujú rodinnú mediáciu a vo väčšine krajín (o. i. Nemecko, Fínsko, Slovinsko, Švédsko) preberajú zodpovednosť za jej poskytovanie. Rodinná mediácia v EÚ sa stala plnohodnotným nástrojom riešenia rodinných problémov, ktorý „životaschopným spôsobom rieši a udržiava vzťahy medzi rozvádzajúcimi sa rodičmi a v maximálnej miere sa snaží zohľadňovať záujmy dieťaťa.“ V tomto duchu sa ustálila aj prax ...