Dôvodová správa k zákonu č. 321/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2018.

Probácia na území Slovenskej republiky má v porovnaní s inými krajinami len krátku históriu a jej vznik možno spájať so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Náš justičný systém preto doposiaľ nemá vybudovanú tradíciu, ktorá by vnímala probáciu ako jeho plnohodnotnú súčasť, čo sa odzrkadľuje v nie vždy vhodnom spôsobe využívania techník a nástrojov, ktoré ponúka. Právny poriadok alebo interné predpisy neobsahujú normy, ktoré by v dostatočnej miere definovali požiadavky na postupy uplatňované v aplikačnej praxi. Zavedenie elektronického systému monitorovania osôb v Slovenskej republike bol jedným zo spôsobov, ktorým sa mala podporiť oblasť probácie a plnenie jej cieľov. Avšak práve zavedením tohto nového nástroja sa zároveň začali prejavovať nedostatky tejto oblasti a kolízia jednotlivých úloh justičného systému. Niektoré súčasné procesy tohto prostredia upravené platnou legislatívou využitie alternatívneho trestania komplikujú, bránia ich efektívnej príprave a následnému výkonu a nesledujú potrebu synergie medzi zapojenými subjektami (sudca, prokurátor, probačný a mediačný úradník, Zbor väzenskej a justičnej stráže).

Z vyššie uvedených dôvodov je prax v oblasti využívania alternatívneho trestania a s tým spojeného výkonu probácie a mediácie v jednotlivých regiónoch nejednotná.

Vyžadujú sa zmeny v oblasti ukladania obmedzení a povinností všeobecne, ukladania podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, premeny trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia, zabezpečenia riadneho výkonu ochranného dohľadu, prípravy a realizácie trestu povinnej práce, výkonu kontroly technickými prostriedkami pri nahradenej väzbe i pri treste domáceho väzenia.

Dosiahnutie stanovených cieľov bude tiež podporené zmenou vykonávacieho právneho predpisu.

Zmeny príslušnej legislatívy obsahovo predstavujú predovšetkým reakciu na požiadavky aplikačnej praxe, akúsi optimalizáciu, prispôsobovanie právnej úpravy aktuálnym požiadavkám na flexibilné postupy dotknutých subjektov v trestnom konaní, ktoré podmieňujú efektívne ukladanie a výkon alternatívnych sankcií, teda aplikovanie princípov restoratívnej justície.

Základné ciele návrhu na zmenu právnej úpravy sú (a) odstránenie prekážok v postupoch aplikačnej praxe a zrýchlenie postupov v niektorých prípadoch využitia alternatívneho trestania, (b) zefektívnenie práce probačného a mediačného úradníka a (c) optimalizácia prípravy a realizácie kontroly výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami.

Návrhom sa súčasne riešia vybrané nedostatky právnej úpravy týkajúcej sa trestného práva, ktoré boli identifikované na podklade poznatkov získaných z aplikačnej praxe alebo vyplývajúcich z judikatúry súdov.

Návrhom právneho predpisu dochádza k zmene alebo doplneniu nasledovných právnych predpisov:

- Zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (čl. I),

- Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (čl. II),

- Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (čl. III),

- Zákon č. 528/2005 Z. z. o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o výkone trestu povinnej práce) v znení neskorších predpisov (čl. IV),

- Zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení neskorších predpisov (čl. V),

- Zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (čl. VI).

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa účinnosť návrhu zákona navrhuje od 1. januára 2019.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá vplyvy na verejné financie. Návrh zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana a ani sociálne vplyvy.

Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania a Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky ho prerokovala 21. augusta 2018. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila návrh zákona 22. augusta 2018.

B. Osobitná časť

K Čl. I

(zákon č. 550/2003 Z. z.)

K bodu 1

Upravuje sa vzťah funkcie vedúceho probačného a mediačného úradníka k samotnej „vlastnej“ probačnej/mediačnej činnosti, teda jeho zaradenie do rozvrhu práce – vybavovanie agendy. Keďže funkcia vedúceho probačného a mediačného úradníka má plniť iné úlohy, výslovne sa upravuje podmienka pre „možnosť“ vybavovania príslušnej agendy. Cieľom je zabezpečiť, aby sa funkcia, resp. úloha probačného a mediačného úradníka nezasahovala, nenahrádzala iným zamestnancom, ale aby sa absencia probačného a mediačného úradníka v danom obvode riešila obsadením uvoľneného miesta, resp. vytvorením nového. Uvedené sa nevzťahuje na úkony, ktoré vedúci realizuje vo veci pridelenej probačnému a mediačnému úradníkovi v zastúpení.

K bodom 2 až 6

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa odstraňujú neaktuálne poznámky pod čiarou, ktoré odkazujú na ustanovenia zrušených zákonov.

K bodu 7

V praxi dochádza k vydávaniu pokynov, ktoré zahŕňajú i metodickú oblasť, ktorú by malo realizovať MS SR a vedúci oddelenia probácie a mediácie, resp. sú zamieňané s činnosťami, ktoré v súčasnosti niektorí PaMÚ zabezpečujú. (napr. aby PaMÚ zabezpečil úkon vo veciach, kde sa probácia nevykonáva a pod.). Ide o takzvané delegované pokyny, ktoré svojím obsahom a zameraním presahujú rámec probácie. Predložený návrh napomáha limitovať rozsah vydávaných pokynov tak, aby nedochádzalo k rôznym výkladom a rôznorodej praxi. Reakcia na zavádzanú zmenu - oprávnenie riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody podať žiadosť probačnému a mediačnému úradníkovi na vykonanie predbežného šetrenia s tým, že časť predbežného šetrenia (základné informácie a súhlas odsúdeného s premenou) zabezpečí priamo príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody, čím sa zároveň eliminuje potreba návštevy probačného a mediačného úradníka v ústave a skráti sa administratívny proces pre potreby zistenia, či sú splnené materiálno-technické podmienky pre kontrolu technickými prostriedkami, a teda i výkonu samotného trestu. Primerane sa upravuje aj v zákone č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s predchádzajúcim bodom.

K bodu 9

Reakcia na komplikáciu v aplikačnej praxi. Súčasné znenie bolo do právneho poriadku zavedené v roku 2008 zákonom č. 517/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Napriek tomu, že predkladateľ sa v odôvodnení tejto legislatívnej zmeny obmedzil len na stručné konštatovanie aktuálnej situácie („Úprava reaguje na požiadavky aplikačnej praxe“), je dôvodné predpokladať, že jeho zámerom bolo vymedziť rozsah úloh probačného a mediačného úradníka, a to len na množinu vecí, v ktorých bol nariadený probačný dohľad. Je len málo pravdepodobné, že by predkladateľ opomenul upraviť miestnu príslušnosť probačného a mediačného úradníka pre iné prípady v praxi. Doplnením predmetného zákona o toto ustanovenie sa sledovalo jednoznačné rozdelenie kompetencií probačného a mediačného úradníka a súdneho tajomníka pri overovaní dodržiavania rôznych uložených povinností alebo obmedzení. Pre účely určenia miestnej príslušnosti probačného úradníka je však kolízia vo vymedzení vecnej príslušnosti probačného a mediačného úradníka a súdneho tajomníka irelevantná a v texte ustanovenia je potrebné sa obmedziť len na úpravu miestnej príslušnosti, a to tak, aby pokrývala všetky činnosti, ktoré v probácii a mediácii plní probačný a mediačný úradník (nielen úlohy spojené s prípadmi nariadeného probačného dohľadu, napr. obmedzenia a ...