Pracovné súdy a vymožiteľnosť mzdových nárokov

Zamestnanec sa môže u zamestnávateľa domáhať nápravy porušení právnych predpisov v pracovnoprávnych vzťahoch prostredníctvom mediácie, rozhodcovského konania, inšpektorátu práce a súdu. Mediácia je taká forma konania, ktorou môže zamestnanec a zamestnávateľ dobrovoľne urovnať spor. Vzhľadom na skutočnosť, že k mediácii môže zamestnávateľ pristúpiť len dobrovoľne, pričom právne predpisy mu takúto povinnosť neukladajú, autor tejto práce nepovažuje mediáciu za efektívnu. Navyše mediačná dohoda nie je exekučným titulom. Naproti tomu rozsudok rozhodcovského konania je exekučným titulom. V prípade porušenia pracovnoprávnych predpisov sa zamestnanec môže obrátiť na inšpektorát práce. Správne konanie vedené inšpektorátom práce nie je pre zamestnávateľa dobrovoľné. Rozhodnutie, ktoré je zamestnávateľovi uložené inšpektorátom práce v prípade jeho porušenia pracovnoprávnych predpisov, je exekučným titulom. Výkonu inšpekcie práce sa teda zamestnávateľ musí podriadiť a aj rozhodnutie je exekučným titulom, avšak samotné rozhodnutie nesleduje uspokojenie nárokov zamestnanca vyplývajúcich z porušení pracovnoprávnych predpisov zamestnávateľa, keďže pokuty uložené inšpektorátom práce v rozhodnutí sú príjmom štátneho rozpočtu.

V prípade porušenia pracovnoprávnych predpisov môže byť efektívnym prostriedkom ochrany zamestnanca len rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a ktoré priamo sleduje uspokojenie nároku zamestnanca. Aby sa zamestnanec mohol domôcť svojich práv takýmto prostriedkom, musí sa obrátiť na všeobecný súd. Konanie pred všeobecným súdom napríklad z pohľadu rýchlosti konania, špecializácie sudcov, platenia súdnych poplatkov atď. nie je osobitne upravené pre oblasť pracovných sporov. Konanie týkajúce sa pracovnoprávnych sporov teda v Slovenskej republike neprebieha pred špeciálnymi pracovnými súdmi a ani senátmi, lebo podľa slovenskej úpravy tieto spory podliehajú konaniu na všeobecných súdoch. Táto úprava je spolu s bulharskou, rumunskou, gréckou a holandskou v ...