6. Dovolenka a pracovný čas

Nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas

Zamestnanci s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom majú nárok na rovnakú základnú výmeru dovolenky (ktorú ustanovuje Zákonník práce) ako ostatní zamestnanci. Rozdiel je medzi nimi len v tom, že týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom predstavuje toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich v priemere pripadne na jeho pracovný týždeň. Je to preto, že zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom môže mať rozvrhnutý pracovný čas tak, že počet pracovných dní v jednotlivých týždňoch bude rozdielny. V jeden týždeň môže mať naplánované 3 pracovné zmeny, v iný týždeň 4 pracovné zmeny. Ak majú zamestnanci vymedzené rôzne dĺžky pracovných zmien, je potrebné brať do úvahy priemernú hodinovú dĺžku pracovnej zmeny.

Aby bolo možné určiť, aký počet pracovných dní predstavuje týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, je potrebné zistiť priemerný počet pracovných zmien, ktoré zamestnanec za týždeň odpracuje. Tento počet sa zistí tak, že počet pracovných zmien, teda príslušný počet pracovných dní, ktoré má zamestnanec odpracovať za obdobie kalendárneho roka, sa vydelí počtom týždňov v kalendárnom roku (cca 52 týždňov). Výsledok predstavuje, koľko pracovných dní má týždeň dovolenky zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Keď sa tento počet dní vynásobí počtom týždňov dovolenky (4, resp. 5 týždňami – podľa toho, aký vek má zamestnanec), zistí sa, na akú ročnú výmeru dovolenky má zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom nárok. V praxi sa pri určení ročnej výmery dovolenky u zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom uplatňujú dva spôsoby určenia výmery dovolenky. Pri prvom z nich sa ročná výmera dovolenky „neprepočítava“ a pri jej určení sa postupuje rovnako ako u ostatných zamestnancov. Naopak, pri druhom spôsobe sa pri určení výmery dovolenky vychádza z priemerného počtu pracovných dní (pracovných zmien), ktoré pripadajú na jeden pracovný týždeň zamestnanca, t. j. nárok na dovolenku sa „prepočítava“. Bez ohľadu na to, ktorý zo spôsobov zamestnávateľ použije, zamestnanec má v oboch prípadoch nárok na základnú výmeru dovolenky (ktorú ustanovuje Zákonník práce) zachovaný. Popis oboch spôsobov uvádzame nižšie.

„Neprepočítaná“ výmera dovolenky

Zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši 33 rokov veku, patrí dovolenka vo výmere najmenej 5 týždňov, ostatným zamestnancom patrí dovolenka vo výmere 4 týždne. Z uvedeného vyplýva, že pri určení výmery „neprepočítanej“ dovolenky postupuje zamestnávateľ rovnako ako u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. Jeden deň (neprepočítanej) dovolenky je doba zodpovedajúca dĺžke ...