II. Dodanie služieb z daňového a účtovného pohľadu: predmet dane, vznik daňovej povinnosti a zmeny od roku 2025

UPOZORNENIE:

Je však nutné dodať nasledovné:

„Nie každá platba nevyhnutne vedie k zdaniteľnej výmene plnení. K zdaneniu v rámci spotrebnej dane dochádza len vtedy, keď príjemca získa aj spotrebnú výhodu. O poskytovanie služieb v zmysle článku 24 ods. 1 smernice o DPH preto nejde, ak príjemca platby neprijme platbu ako protihodnotu za identifikovateľné plnenie, ale z iných dôvodov (napr. náhrada ujmy vyplývajúcej z omeškania alebo náhrada ušlého zisku),“ uvádza generálna advokátka v bode 35 s odvolávkou na svoje návrhy vo veci MEO (C-295/17), rozsudky C-384/95, C-215/94.

Príklad č. 1:

Zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti zmluvy ako predmet DPH

Rozsudok vo veci C-295/17 (MEO – Serviços de Comunicaçőes e Multimédia SA)

MEO je spoločnosť so sídlom v Lisabone, ktorá podniká v poskytovaní telekomunikačných služieb (prístup na internet, televízne a multimediálne služby) na území Portugalska, pričom niektoré zmluvy predpokladajú viazanosť počas určitej minimálnej doby a zároveň ponúkajú zákazníkom zvýhodnené podmienky.

Súd skonštatoval, že suma dlhovaná v dôsledku nedodržania minimálnej doby viazanosti predstavuje protihodnotu za poskytovanie identifikovateľných služieb a ako taká podlieha dani. Na uvedené nemá vplyv ani tá skutočnosť, že účelom paušálnej sumy je odradiť zákazníkov od nedodržania minimálnej doby viazanosti a tiež ani to, že uvedená suma je podľa vnútroštátneho práva kvalifikovaná ako „zmluvná pokuta“.

Vyplatenie sumy za predčasné ukončenie zmluvy spoločnosti MEO v zásade umožní získať rovnaké príjmy, aké by získala, keby zákazník zmluvu neukončil, a teda táto skutočnosť nemení ekonomickú realitu vzťahu medzi spoločnosťou MEO a jej zákazníkom.

Rovnaký záver sa stanovil aj v rozsudku C-43/19 Vodafone Portugal.

Aj v tomto prípade súd vyslovil záver, že sumy vybraté spoločnosťou Vodafone za predčasné ukončenie zmluvy sa majú považovať za protihodnotu za poskytnutie služieb v zmysle ustanovenia článku 2 ods. 1 písm. c) smernice.

Príklad č. 2:

Odškodnenie za odstúpenie od zmluvy – ušlý zisk (nejde o predmet DPH)

Asi najznámejší a dalo by sa v kontexte aktuálnej judikatúry Súdneho dvora povedať, že aj „najspornejší“ je rozsudok Société thermale. Prevádzkovateľ ubytovania si ponechal zálohy v prípade, že sa zákazník rozhodol využiť právo od zmluvy odstúpiť.

Išlo o situáciu, kedy sumy zaplatené ako zálohy v rámci zmlúv týkajúcich sa poskytovania hotelových služieb, ktoré podliehajú dani, sa majú považovať za odškodnenie za odstúpenie od zmluvy zaplatené z dôvodu náhrady škody, ktorú prevádzkovateľ utrpel a ktorá priamo nesúvisí so žiadnou odplatne poskytnutou službou.

Preto ako uvádza generálny advokát vo svojich návrhoch (bod 50), rozsudok Société thermale je možné obmedziť len na prípady, keď je náhrada škody druhej zmluvnej strany spojená s neuskutočnením transakcie.