I. Dodanie služieb z daňového a účtovného pohľadu: DPH – miesto dodania

POZNÁMKA:

Stručne k jednotlivým okruhom:

• DPH: Do obratu pre povinnú registráciu podľa § 4 zákona o DPH sa zahrnú len tie služby, ktoré majú miesto dodania v tuzemsku (nie vždy sa miesto dodania posúdi vecne – je nutné zohľadniť § 15 a § 16 ZDPH). Tieto obchodné transakcie sa potom vykazujú v daňovom priznaní (či už ako zdaniteľné, alebo oslobodené transakcie). Ak príslušná činnosť, aktivita je predmetom DPH v SR, platiteľ vyplní súčasne aj kontrolný výkaz. Ak ide o druhý variant – a teda služby, ktoré majú miesto dodania v EÚ, kedy sa postupuje podľa základného pravidla zadefinovaného v § 15 ods. 1 zákona o DPH, dodávateľ v SR ich zaznamená do súhrnného výkazu. Uvedené však platí za predpokladu, že odberateľ má platné IČ DPH. Pri povinnosti vyplniť súhrnný výkaz je potrebná aj registrácia podľa § 7a (ak firma nie je už platiteľom podľa § 4 ZDPH). Odporúčame dodávané služby analyzovať detailnejšie – pretože v niektorých krajinách (najmä ak sa dodáva plnenie pre tzv. nezdaniteľné osoby) vám môže vzniknúť povinnosť registrácie aj v zahraničí. Od roku 2025 sa mení princíp registrácie v SR pre zdaniteľné osoby, preto si uvedené zmeny spomenieme okrajovo aj v tomto príspevku.
• DPH sa platí v štáte, kde je miesto dodania služby, ktoré nie je vždy logicky stanovené. Podľa okolností sa DPH platí buď dodávateľom, alebo odberateľom. Ak je odberateľ tzv. zdaniteľná osoba (podnikateľ), daňová povinnosť je prenesená na odberateľa, a dodávateľ sa preto napr. nemusí registrovať v štáte, kde má služba miesto dodania. Existuje aj tzv. tuzemský prenos daňovej povinnosti medzi dvomi platiteľmi dane (bližšie § 69 ods. 12 ZDPH). Pri niektorých službách – napr. ak ide o odberateľov v tretích krajinách, sa transakcia do žiadneho výkazu z pohľadu DPH neuvedie, treba však viesť záznamy podľa § 70 ZDPH, tu plynie určitá paralela aj s účtovníctvom.
• Účtovné princípy: § 4 ods. 4 zákona o účtovníctve ustanovuje, že firma je povinná viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku za účtovnú jednotku ako celok. Za predpokladu, že slovenskej účtovnej jednotke vznikne povinnosť viesť aj účtovníctvo podľa predpisov platných v zahraničí za činnosti vykonávané v zahraničí, vedie účtovníctvo a zostaví účtovnú závierku aj podľa zahraničných predpisov – ak, samozrejme, v príslušných štátoch nestačí nejaká forma daňovej evidencie, z ktorej by sa zistil základ dane (rozdiel medzi príjmami a výdavkami). Ak pohľadávky za služby sú vyjadrené v cudzej mene (bola takto dohodnutá fakturácia), potom účtovná jednotka je povinná účtovať nielen v zahraničnej mene, ale aj v eurách. Na prepočet sa použije primárne kurz zo dňa predchádzajúcemu dátumu splnenia dodávky služby, prípadne kurz preddavku.
• Daň z príjmov: Výnosy z poskytovaných služieb môžu plynúť zo zdrojov na území v SR alebo v zahraničí, pričom účtovná jednotka, ktorá je v SR rezidentom, ich zdaňuje na Slovensku. Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident) má povinnosť totiž vykázať v daňovom priznaní svoje celosvetové (zdaniteľné) príjmy. Zdaniteľným príjmom je pritom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy. Ak boli výnosy za služby preukázateľne zdanené v zahraničí, v slovenskom daňovom priznaní sa môže použiť príslušná metóda zamedzenia dvojitého zdanenia – vyňatie alebo zápočet. Je nutné si pozrieť príslušnú medzinárodnú zmluvu so štátom, s ktorým v danom čase obchodujete. V niektorých krajinách pri istých typoch služieb (napr. licenčné poplatky) je povinnosť zraziť zrážkovú daň u príjemcu plnenia, čiže od odberateľa môžete dostať menší príjem.
• Zákon o ERP: Podmienka evidovať tržbu v hotovosti sa vzťahuje len na špecifické typy služieb uvedené v prílohe č. 1 tejto právnej normy – čiže nie na všetky.