Daňový poriadok – vybrané ustanovenia na eliminovanie daňovej nedisciplinovanosti

Obsah:

Objektívne a subjektívne – opačná pravda kontrolovaného a kontrolujúceho

Daňová nedisciplinovanosť – úniky daní v praxi

Rozdiel medzi podvodom a únikom na daniach

Príčiny vzniku daňových únikov

Príležitosti na posilnenie daňovej disciplíny

Závery – zhrnutia, odporúčania

Daňový poriadok v zdaňovaní SR je norma vysvetľujúca princípy a techniku zdaňovania, práva a povinnosti správcov dane a daňových subjektov. Cieľom nasledovného príspevku je pomenovať vybrané ustanovenia daňového poriadku s akcentom na inštrumenty a procesné nástroje zamerané na podporu dodržiavania daňovej disciplíny s cieľom vylúčenia alebo minimalizácie dôkaznej nedisciplinovanosti.

Daňový poriadok aktuálne

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní platí už viac ako 8 rokov, pričom jeho posledná novelizácia bola prijatá na jeseň 2017 s cieľom ešte viac humanizovať daňové služby a zvýšiť kvalitu daňového procesu v SR s akcentom na komplexnú implementáciu elektronickej daňovej komunikácie a odlíšenia daňových subjektov bezproblémových (im dať viac podpory a zvýhodnení zo strany štátu) a problémových (najrizikovejších najviac kontrolovať). Ide konkrétne o zákon č. 267/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok).

Zmeny sa odvíjajú od daňového programu vlády deklarovaného v jej programovom vyhlásení v časti „Finančná politika“. Konkrétne sa v daňovom poriadku dotýkajú 7 okruhov: úprava daňového tajomstva, verejných zoznamov, povinnej elektronickej komunikácie pre živnostníkov, indexu daňovej spoľahlivosti, zlacnenia záväzných stanovísk finančného riaditeľstva, úpravy zásad prednosti pred formou a súhrnného protokolu o navzájom prepojených transakciách daňových subjektov.

Objektívne a subjektívne – opačná pravda kontrolovaného a kontrolujúceho

Kľúčový problém v overovaní správnosti zaplatenej dane rieši každý kontrolujúci orgán (napr. v privátnom sektore interný alebo externý audit a kontroling a v štátnom a verejnom sektore daňová kontrola) objektívnymi informáciami. Každá pravda môže mať viaceré polohy, minimálne z hľadiska pravdy absolútnej a relatívnej alebo subjektívnej „pravdy“ kontrolujúceho i kontrolovaného, ktoré sa nemusia zhodovať. V praxi sa veľmi často názorovo líšia, sú protichodné a antagonistické. Rozdiel medzi objektívnymi a subjektívnymi dátami je v princípe nasledovný:

Objektívne informácie – evokované viac raciom. Sú to v princípe zákony, znalecké posudky, vyjadrenia expertov, kvalifikované argumenty, presvedčivé dôkazy, transparentné procesy, overiteľné deje.

Subjektívne informácie sú evokované viac emóciami. Ide predovšetkým o pocity, názory, zvyky, bulvárne informácie, netransparentné procesy a ...